Mehr zum Buch
Príbehy zemepisných názvov ponúkajú nový pohľad na známe i odľahlé miesta Vysokých Tatier. Názvy sa pôvodne odvodzovali od vlastníckych vzťahov, neskôr ich ovplyvnili lovci, bylinkári, pastieri a ďalší. V 17. a 18. storočí vznikli ľudové názvy, ktoré nielenže odrážali kultúru a činnosti ľudí, ale aj prilákali prvých vedcov, ktorí ich prepisovali do spisovných foriem a prekladali do latinčiny. Títo vedci, spolu s zahraničnými bádateľmi, modifikovali názvy, čo ovplyvnilo slovenské názvoslovie. Vytvárali ho aj spišskí Nemci, goralské etnikum a Poliaci, pričom za monarchie sa objavili aj maďarské názvy. Názvoslovie sa vyvíja aj dnes, najmä kvôli potrebám horolezcov, ktorí potrebujú pomenovať terénne útvary. Tento text ponúka podnety na zamyslenie historikom, lingvistom, geografom, ale aj turistom a milovníkom Tatier. Publikácia sa snaží opísať Vysoké Tatry netradičným spôsobom, prostredníctvom zložitých príbehov vývoja ich slovenských zemepisných názvov, a je určená predovšetkým pre posledne menovaných.
Buchkauf
Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier, Ivan Bohuš ml., Ivan Bohuš
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 1970
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Hardcover)
Hier könnte deine Bewertung stehen.
- Titel
- Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Ivan Bohuš ml., Ivan Bohuš
- Verlag
- IB Vysoké Tatry
- Erscheinungsdatum
- 1970
- Einband
- Hardcover
- Seitenzahl
- 184
- ISBN10
- 8089575137
- ISBN13
- 9788089575138
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Karten & Reisen, Wahre Geschichten, Reiseberichte
- Bewertung
- 5 von 5 Sternen
- Beschreibung
- Príbehy zemepisných názvov ponúkajú nový pohľad na známe i odľahlé miesta Vysokých Tatier. Názvy sa pôvodne odvodzovali od vlastníckych vzťahov, neskôr ich ovplyvnili lovci, bylinkári, pastieri a ďalší. V 17. a 18. storočí vznikli ľudové názvy, ktoré nielenže odrážali kultúru a činnosti ľudí, ale aj prilákali prvých vedcov, ktorí ich prepisovali do spisovných foriem a prekladali do latinčiny. Títo vedci, spolu s zahraničnými bádateľmi, modifikovali názvy, čo ovplyvnilo slovenské názvoslovie. Vytvárali ho aj spišskí Nemci, goralské etnikum a Poliaci, pričom za monarchie sa objavili aj maďarské názvy. Názvoslovie sa vyvíja aj dnes, najmä kvôli potrebám horolezcov, ktorí potrebujú pomenovať terénne útvary. Tento text ponúka podnety na zamyslenie historikom, lingvistom, geografom, ale aj turistom a milovníkom Tatier. Publikácia sa snaží opísať Vysoké Tatry netradičným spôsobom, prostredníctvom zložitých príbehov vývoja ich slovenských zemepisných názvov, a je určená predovšetkým pre posledne menovaných.