Parameter
- 864 Seiten
- 31 Lesestunden
Mehr zum Buch
Po rozpade Československej republiky roku 1938 vypracovali - spočiatku nezávisle od seba - českí a slovenskí politici, ktorí sídlili v Londýne, respektíve v Moskve, plán na vytvorenie nového československého štátu. Plány londýnskej exilovej vlády ovplyvňovala vojnová situácia. V čase prieniku nemeckého vojska plánovala územné ústupky hitlerovskému Nemecku, neskôr, po zmene vojnovej situácie, požadovala hranice z roku 1918, a roku 1943 už hovorila o slovanskom národnom štáte, keď moskovským politikom predostrela plán na úplné vysídlenie Nemcov a Maďarov; tí však v maďarskom prípade navrhovali výmenu obyvateľstva. Západné antifašistické veľmoci už v lete roku 1944 siganlizovali, že "Maďari nie sú Nemci" a odmietli ich kolektívnu vinu. Postupimská dohoda z júla 1944 odobrila plán jednostranného vysídlenia obyvateľov nemeckej národnosti z Československa, otázku maďarskej však pokladala za vnútornú záležitosť susedných krajín, pričom západné veľmoci očakávali, že krajiny tento problém vyriešia spoločne.
Buchkauf
Maďarská otázka v Československu 1945-1948, Katalin Vadkerty
- Sprache
- Erscheinungsdatum
- 2002
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Hardcover)
Keiner hat bisher bewertet.
- Titel
- Maďarská otázka v Československu 1945-1948
- Sprache
- Slowakisch
- Autor*innen
- Katalin Vadkerty
- Verlag
- Kalligram (SK)
- Erscheinungsdatum
- 2002
- Einband
- Hardcover
- Seitenzahl
- 864
- ISBN10
- 807149495x
- ISBN13
- 9788071494959
- Reihe
- Schlagwörter
- Sachbücher, Sozialwissenschaften, Historisches Thema, Geschichte, Politikwissenschaft, Nachkriegszeit, Nationale Minderheiten, Slowaken und Ungarn, Die Jahre 1945-1948, Slowakisch-Ungarische Beziehungen, Magyaren
- Beschreibung
- Po rozpade Československej republiky roku 1938 vypracovali - spočiatku nezávisle od seba - českí a slovenskí politici, ktorí sídlili v Londýne, respektíve v Moskve, plán na vytvorenie nového československého štátu. Plány londýnskej exilovej vlády ovplyvňovala vojnová situácia. V čase prieniku nemeckého vojska plánovala územné ústupky hitlerovskému Nemecku, neskôr, po zmene vojnovej situácie, požadovala hranice z roku 1918, a roku 1943 už hovorila o slovanskom národnom štáte, keď moskovským politikom predostrela plán na úplné vysídlenie Nemcov a Maďarov; tí však v maďarskom prípade navrhovali výmenu obyvateľstva. Západné antifašistické veľmoci už v lete roku 1944 siganlizovali, že "Maďari nie sú Nemci" a odmietli ich kolektívnu vinu. Postupimská dohoda z júla 1944 odobrila plán jednostranného vysídlenia obyvateľov nemeckej národnosti z Československa, otázku maďarskej však pokladala za vnútornú záležitosť susedných krajín, pričom západné veľmoci očakávali, že krajiny tento problém vyriešia spoločne.