Oratio mentalis u neskorého Ockhama

Na začiatku 14. storočia sa teória mentálneho jazyka (oratio mentalis) stala významnou súčasťou filozofického diskurzu. Mnohí autori tohto obdobia vnímali jazyk a jeho mentálny aspekt ako kľúčový pre epistemické vysvetlenie komplexného poznávania sveta prostredníctvom pojmov. Teória mentálneho jazyka priniesla nový pohľad na vzťah medzi jazykom a (vnímaným) svetom, čím radikálne zmenila chápanie toho, ako myseľ vytvára zástupné znaky reprezentujúce realitu. Vplyv Williama Ockhama na túto teóriu bol zásadný, najmä jeho koncepty oratio vocalis a oratio mentalis. Cieľom tejto práce je priblížiť Ockhamovu teóriu oratio mentalis ako základné kritérium v teoretických a praktických vedách. Ockham predkladá tézu o „propozicionalizácii“ myslenia, ktorá, hoci nie je v jeho diele explicitne uvedená, je z mnohých pasáží dedukovateľná a analyzovateľná. Celé naše poznanie a myslenie prebieha v intelekte prostredníctvom mentálnych propozícií zložených z termínov, ktoré odrážajú skúsenostne poznávaný svet. Hlavným momentom poznávania a rozprávania o svete je teda mentálny náprotivok, chápaný ako mentálny termín alebo mentálna propozícia.