Postskriptum

Ján Tazberík prednáša svoj introspektívny monológ, ktorým čitateľa vovádza do jemnej mechaniky mysle a pozorovania prirodzeného sveta, ako aj sveta nanovo stvoreného umeleckým úsilím. Z tohto "odsúdenia" na spracovanie podnetov sa snaží získavať odpovede na otázky, ktorými by vysvetlil vlastnú situáciu, i keď má táto reč formu ťažkorozlúštiteľných metafor. Keďže sa však svet prihovára, básnik načúva a vypočuté poctivo zapisuje ako zmysluplný dodatok, ako svoje postskriptum.