Rozhľadňa

Mehr zum Buch

Reči o tom, že knihy sa čítajú stále menej alebo vôbec nečítajú, sú súčasťou každej intelektuálnej debaty o bezútešnom stave literatúry. Je však toto klišé skutočne predzvesťou zániku čitateľa a hovorí pravdu o tom, že literatúra sa vytráca z nášho kultúrneho povedomia? V jednom krátkom zamyslení na túto tému, ktoré som kedysi čítal, Viktor V. Jerofejev píše, že sa nemáme prečo znepokojovať. Je síce pravda, že knihy číta stále menej ľudí, ale tí, čo im zostali verní, sú skutoční čitatelia, ktorých nikdy nebolo viac, ako ich je dnes. Pre život literatúry to postačuje. Sledovať text až po jeho hranicu znamená dostať sa k svetlu; len čo s týmto svetlom splynieme, splynie aj každý jeden sám so sebou. „Rodinná" Európa, náš súkromný kút sveta, Európa na druhej strane zrkadla, miesto, odkiaľ kultúrne pochádzame a kam patríme bez ohľadu na to, kde sa momentálne nachádzame, je synonymom udržania vlastnej identity. Poznanie a priznanie si tejto jedinečnosti je podmienkou každej slobody, nielen tej vnútornej.