Interakčná štylistika

Mehr zum Buch

KNIHU TREBA VNÍMAŤ AKO PROLEGOMENON K INTERAKČNEJ ŠTYLISTIKE. TÁ NIE JE V JAZYKOVEDE PLNE ETABLOVANÁ A PREDSTAVUJE ROZŠÍRENIE DOTERAJŠIEHO METODOLOGICKÉHO RÁMCA, V KTOROM SA POHYBOVALO UVAŽOVANIE O ŠTÝLE. IDE O REAKCIU NA POTREBU OBSIAHNUŤ V LINGVOŠTYLISTICKOM BÁDANÍ DIALÓG A DIALOGICKOSŤ V OVEĽA VÄČŠEJ MIERE, AKO TO BOLO V DOTERAJŠEJ TRADÍCII ORIENTOVANEJ VÄČŠMI NA MONOLOGICKÉ PREJAVY. VYCHÁDZA SA Z TOHO, ŽE DIALÓG JE VOČI MONOLÓGU ZÁKLADNÁ FORMA VYUŽITIA JAZYKA A AŽ V SPÄTOSTI S TOUTO FORMOU REČI MÔŽEME SKÚMAŤ AJ PRAVÚ POVAHU JAZYKA A JAZYKOVÝCH PROCESOV, NEVYNÍMAJÚC ŠTÝLOVÝ ASPEKT AKO IMANENTNÚ SÚČASŤ JAZYKA. V SÚLADE S ETNOMETODOLOGICKÝMI INŠPIRÁCIAMI SÚČASNEJ JAZYKOVEDY V PRÁCI NACHÁDZA MIESTO AJ SFÉRA KAŽDODENNEJ KOMUNIKÁCIE AKO PRIESTOR ŠTYLISTICKÝCH SKÚMANÍ. OPORNÝM PILIEROM CELEJ PRÁCE O INTERAKČNEJ ŠTYLISTIKE JE INTERAKCIA. POJMOM INTERAKCIA SA NAZNAČUJE, ŽE PRI VEDECKEJ REFLEXII SPÔSOBOV (ŠTÝLOV) POUŽÍVANIA JAZYKA SA UPLATŇUJE POHĽAD NA JAZYKOVÚ KOMUNIKÁCIU AKO DRUH SOCIÁLNEJ INTERAKCIE A ZÁROVEŇ AKO DRUH ĽUDSKÉHO KONANIA. V TAKEJTO OPTIKE JE INTERAKČNÁ ŠTYLISTIKA UŽ NIE UČENÍM O SPÔSOBOCH TVORBY ADEKVÁTNYCH TEXTOV (AKO TO JE V SELEKČNEJ ŠTRUKTURALISTICKEJ ŠTYLISTIKE JAZYKA), ALE NAJMÄ UČENÍM O VERBÁLNO‑NEVERBÁLNOM POČÍNANÍ ĽUDÍ V (DIALOGICKEJ) INTERAKCII TVORCOV I ADRESÁTOV TEXTOV, NA VEREJNOSTI I V SÚKROMÍ NAPRIEČ RÔZNYMI SFÉRAMI ŽIVOTA.