Slavomír Michálek Reihenfolge der Bücher

Sedmička je šťastné číslo. A vraj aj magické. Odpradávna priťahovala numerológov, teológov či spisovateľov. Máme sedem dní v týždni, putovali sme siedmimi horami a siedmimi dolami, v záhrade majú mnohí sedem trpaslíkov (plus Snehulienku) a deti majú radi rozprávku od Pavla Dobšinského „Sedem zhavranených bratov“. Sedmičku predstavuje planéta Neptún. Neptún je symbol života a život sme my. Všetci sme hrávali „sedmu“, alebo „zbojnícku sedmu“. Ba aj v móde a športe sa nám „sedmička“ udomácnila – vieme čo je „EA7“ a „CR7“. Apropo, nezabúdajme na kinematografiu, takmer všetci sme videli „Sedem statočných“, kultový western so skvelým hereckým obsadením, odohrávajúci sa na mexicko-americkom pomedzí na konci 19. storočia. Siedmy zväzok Histórie zadnými dverami pripravili historici z Historického ústavu SAV, v. v. i., po krátkej prestávke a s odhodlaním opäť si „pocestovať“ našimi i svetovými dejinami. Od Veľkej Moravy cez „temný“ stredovek až po modernú dobu, studenú vojnu a koniec „atómového“ storočia. Inak povedané, prinášame „zadnými dverami“ opäť niečo iné, nové a zaujímavé, napríklad o zdraví a hygiene v stredoveku, o hodovaní a obžerstve, či aj o balzamovaní kráľov, o kacíroch, bosorkách a kulte Lucifera, o divadelnom živote na prelome 18. a 19. storočia, o dopravnom prostriedku kedysi nazývanom „rýchlonôžka“, o nenaplnenej Štefánikovej „uhorskej“ láske k Emílii Chovanovej, o pražskom komunistickom prevrate v roku 1948, o Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku 1975, alebo o drogovej závislosti mládeže na Slovensku po roku 1989. Namiesto záveru ponúkame niečo, čo by ste asi skutočne nečakali – ako vznikol Deň stromov.

Šiesty zväzok Histórie zadnými dverami je tu. A nájde sa v ňom kadečo. Od krásavice, longobardskej kráľovnej Theodolindy z prelomu 6. a 7. storočia, cez vraždy Přemyslovcov a Arpádovcov, až po prvú nositeľku Nobelovej ceny za mier. Prinášame čo-to aj o detskom alkoholizme v Uhorsku na začiatku 20. storočia. Zaujímavá je tiež fazuľová „story“, ktorá hovorí o tom, ako sa nedávno v Československu snažili vyriešiť nedostatočnú výživu kojencov v treťom svete. A ponúkame aj históriu Bratislavy/nahlas. Viac ako štyridsať príbehov a osudov naplnených šťastím a radosťou, ale aj smútkom, vojnami, závisťou i nenávisťou a intrigami. Tak ako to bolo (a je) bežné v dejinách (či dnes). Nazrieme tiež na rekonštrukciu Bratislavského hradu, do bývania v medzivojnovej Trnave či do politiky Bieleho domu na počiatku studenej vojny. Končíme, namiesto záveru, s perličkami z JRD. Jedna z nich je takáto: Predseda telefonuje zootechnikovi: „Chcípl nám vůl, máme koupit nového nebo počkat na tebe?“

The narrative explores the complex Czechoslovak-American dispute over monetary gold seized by Nazi Germany in the 1930s and later discovered by American forces in a German salt mine post-World War II. Over 37 years, the gold became a focal point of diplomatic tensions and negotiations, culminating in its return to the Czechoslovak State Bank in February 1982. This account sheds light on the intricate diplomatic maneuvers that shaped the relationship between Communist Czechoslovakia and the USA, contributing to the understanding of Cold War dynamics and modern European history.

Piaty zväzok Histórie zadnými dverami nás opäť prevedie malými i veľkými dejinami v zábavnejšej podobe. A opäť tu máme niečo nové – nové osobnosti a udalosti, starosti i radosti, niekedy trochu hanby, inokedy takmer večnú slávu. Od najstarších dôb po takmer súčasnosť. A okrem toho tiežkadečo iné... .....napríklad aj mandelinku (pásavku) zemiakovú. Kto ešte nepočul o mandelinke (pásavke) zemiakovej, nech zdvihne ruku. Kto by ju nepoznal. Okrem toho, že desaťročia spôsobovala (a naďalej spôsobuje) nespočítateľné škody na úrode zemiakov svojou schopnosťou vypestovať si imunitu na pesticídy či rôzne bioprípravky, bola v Československu na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia označovaná za zákernú „imperialistickú“ zbraň s cieľom vyhladovať našu mladú socialistickú vlasť. V susednom Česku ju volali „americký brouk“. Dnes je mandelinka (pásavka) symbolom absolútnej absurdnosti komunistickej propagandy. Symbolom iste nie najdrastickejším či najbolestnejším. Svojej, priam mýticky zlej povesti v nastupujúcej ére komunizmu v Československu sa zbavila až v čase veľmocenského „oteplenia“ v rámci bipolárnej politiky détente v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Bolo asi osudné či nevyhnutné, aby si tento odolný tvor požierajúci zemiakovú vňať prešiel u nás svojím komunistickým peklom.

Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame pútavou formou a selektívne zrkadlá našej minu­losti, od dôb Veľkej Moravy až po Mečiara a Klausa. Nazreli sme do života stredovekých kráľov i bežných ľudí, nositeľov modernej doby – politikov, vzdelaných žien, kultúrnu elitu i takmer bezmenných „pešiakov“. A namiesto záveru si prečíta­te o histórii liečby rakoviny prsníka naprieč storočiami. Všetci poznáme Milana R. Štefánika a mnohí niečo viete zo života Mateja Korvína, cisára Jozefa I., vynálezcu Štefana Baniča, herečky Poly Negri, politika Milana Hodžu či diplomata Henryho Kissingera. Málokto však počul mená ako Bianca Cappello, Simon Georg Sina, Ľudovít Haan, Štefan Lux, Otto Ohlendorf či Fidél Palffy alebo Fanny Burneyová...

Editor: Marek Syrný ; autori: Mária Badinská a 15 ďalších: - Goněc, Vladimír - Hruboň, Anton, 1989 - Koura, Jan - Križalkovičová, Zuzana - Mazurkiewicz, Anna - Medvecký, Matej - Michálek, Slavomír, 1961 - Nekola, Martin, 1978 - Podolec, Ondrej, 1975 - Raška, Francis - Segeš, Dušan, 1977 - Prando Šušová, Patrizia - Tomek, Prokop,1965 - Vajda, Barnabás

In "Landesflucht" untersucht Slavomír Michálek die Fluchtbewegungen aus der Tschechoslowakei zwischen 1948 und 1953, insbesondere vier Entführungen von Zivilflugzeugen und einem Personenzug. Er beleuchtet die politischen Zusammenhänge und die Auswirkungen des kommunistischen Regimes auf die Fluchtursachen und die Suche nach Freiheit.

V moderných dejinách Slovákov a Čechov neustále nachádzame nové, dosiaľ plnohodnotne nespracované témy a udalosti. Medzi takéto nespracované, navyše top-atraktívne témy patrí i osud československého menového zlata. A o ňom je táto kniha „Československé menové zlato 1938 - 1982“. Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom 30. rokov dvadsiateho storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká okupačná armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných a politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť opäť vrátila do trezoru Štátnej banky československej v Prahe. Aj dnes je zlato významné medzinárodné médium, ktoré sa vo svete ochotne prijíma, no menej ponúka. Platí to všeobecne pre všetky bohaté či chudobné štáty, malých či veľkých hráčov svetovej politiky. V živote každej krajiny má nezastupiteľné miesto.

V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby – dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV.

Milan R. Štefánik is a principal figure in modern Slovak history. Who were those that followed him? We chose six diplomats for this study: Osuský, Hurban, Palic, Slávik, Krno and Papánek. Including Štefánik, these were seven brave men, seven diplomats, seven Slovaks who left a substantial and permanent mark on Czechoslovak diplomacy and Slovak-American, or more accurately Czechoslovak-American, relations in the 20th century. In addition to diplomats, they were legionnaires, writers, poets, politicians and international lawyers. Their exciting lives and professional careers are a result of not only the era they lived in, but also the context and conditions which influenced their actions.