Albert Marenčin Reihenfolge der Bücher

V zápisníku z pozostalosti Alberta Marenčina sú denné záznamy datované od roku 1973 do roku 1996. Dominujú v nich úvahy o tvorbe, slobode, fantázii. „...dielo nie je jediným, ani hlavným zmyslom tvorby tak ako testament či pozostalosť nie sú hlavným zmyslom života...“. Často sa v textoch vyskytujú najbližší priatelia a ľudia s podobným osudom – Juraj Špitzer, Dominik Tatarka, Marian Váross, Alexander Matuška, Juraj Mojžiš a ďalší, s ktorými vedie dialóg, polemizuje s nimi, s ich názormi. Texty zachytávajú obdobie normalizácie, kedy bol Marenčin vylúčený zo strany a vyhodený zo Slovenského filmu. Píše o svojich umeleckých názoroch, vracia do rodiska, k vzťahu s matkou a opakovane si kladie otázku „kto som?“. „...Bol som ďaleko od domova u strýka, kde ma nik nepoznal. Spýtali sa ma. Kto si? Odkiaľ si? - a ja som musel vysvetľovať kto som a odkiaľ som a vysvetľujúc to iným vysvetľoval som to aj sebe samému. Predstavoval som sa, niečo zavše zamlčal, niečo prikrášlil … Za niečo sa hanbil, na niečo bol hrdý. Áno, štylizoval som sa, povedal by som dnes. Toho zakrývaného bolo sprvoti strašne veľa, oveľa viac ako toho, čo ma napĺňalo hrdosťou. Čo všetko som zakrýval, zatajoval! Svoju lásku k mame, svoju nostalgiu – zatajoval som, že sa mi strašne cnie za domovom, že plačem za mamou, že peniaze, ktoré mi dala na utrácanie som si schovával ako vzácnu pamiatku, že doma hovoríme iným dialektom a niekedy aj po maďarsky …“

V pozostalosti Alberta Marenčina sa našli desiatky zošitov s denníkovými záznamami, myšlienky, nápady, úvahy. Jeden z nich – v koži viazaný, na krásnom papieri sa objavil len nedávno. Záznamy, ktoré si doňho zapisoval od roku 1996 až do roku 2017 sú jeho osobné vyznania, postoje názory na témy, ktoré považoval za najdôležitejšie. Dominujú témy slobody a rovnosti, básnickej tvorby a tvorby ako takej, racionality a imaginácie. Surrealizmus, ktorý ho v mladosti “zasiahol ako blesk” vnímal ako oslobodenie ducha. Jeho ľavicovým názorom najviac konvenovala Trockého permanentná revolúcia. Na druhej strane píše, že je konzervatívec, drží sa včerajších názorov, spomína na svoje postoje, skutky i nadšenie, ktoré robili jeho život bohatým a krásnym aj keď vo vtedajších názoroch bolo veľa ilúzií a omylov – no bolo v nich predovšetkým to, čo dokázalo nadchnúť, zapáliť, pozdvihnúť myslenie a city nad pragmatickú všednosť, nad šedivý pragmatizmus a prízemnosť každodenného života. Polemizuje s autormi (Rudo Sloboda, Dominik Tatarka, JurajŠpitzer), často aj sám so sebou.

Filmová dráma o láske a smrti Balada o láske a smrti. Príbeh podľa skutočnej udalosti. Poviedku Rudolfa Slobodu Orestea uverejnenú v literárnom týždenníku Kultúrny život v roku 1967 si všimol režisér Štefan Uher a navrhol Albertovi Marenčinovi napísať literárny scenár. Scenár bol schválený, súhlasil s ním aj Rudolf Sloboda, ale sa nerealizoval a skončil v trezore. Jeho autor v politických previerkach neprešiel a v roku 1972 musel zo Slovenského filmu odísť a dvadsať rokov nesmel publikovať.

Kritické, iróniou a humorom nadľahčené úvahy o spoločenských a politických problémoch, o cnostiach a nerestiach, s ktorými sa v každodennom živote potýkame a pokúšame sa ich raz serióznou analýzou, inokedy anekdotickými nápadmi riešiť... Celý tento pestrý súbor anekdot, úvah a príbehov, rozprávaný bežnou publicistickou rečou, neznižujúc sa do bulvárneho tónu a slovníka, ale ani sa nevyvyšujúc do filozofického teoretizovania, osloví rovnako každého čitateľa, ktorý vie nielen čítať, niekedy aj medzi riadkami, ale prečítané aj domýšľať a pochopiť.

Zbierka najnovších aforizmov básnika, dramatika a satirika Petra Gregora. Fuj, ty naozaj nepoznáš mieru, pohoršil sa okoloidúci, keď uvidel opitého Majstra ležať v jarku. Že sa nehanbíš, odpľul si a namáhavo fučiac, kráčal, kráčal, kráčal. Čiu mieru? prebral sa Majster z mrákot a vzlietol.

Spomienky na moje životné príbehy a na tých, čo ma pri nich sprevádzali. Boli to roky dospievania a mladosti, keď som sa usiloval využívať všetky svoje tvorivé schopnosti a ambície. Snažil som sa uplatniť v každej činnosti, ktorá sa mi ponúkla – od básnických a výtvarných pokusov až po noviny a film. Skúšal som všetko, čo ma provokovalo a lákalo, a so všetkým neznámym som si meral sily. Boli to takpovediac moje učňovské roky, ktoré sa však neskončili nijakým výučným listom ani diplomom a trvajú dodnes.

Subjektívny autobiografický text o dramatických udalostiach z prvých dní SNP, ktorých bol autor svedkom aj aktívnym účastníkom. V spomienkach a úvahách opisuje udalosti spred 60 rokov, ktoré posudzuje z dnešného pohľadu. „Ľudský faktor“ vidí nielen v sebe ako v rozprávačovi, ale aj v tých, o ktorých rozpráva, keď sa v nich čosi neovládateľné – nazvime to človečinou – dostalo do konfliktu s konvenciami, pravidlami a zákonmi spoločnosti.