Bookbot

Jean Portante

    19. Dezember 1950
    Minette
    V každom kameni spí strom
    Le Travail du poumon
    • Le Travail du poumon

      • 160 Seiten
      • 6 Lesestunden

      " Lorsque j''écris c''est comme si je plongeais une Aspirine dans un verre d''eau. Voilà du moins ce que je voudrais. Diluer la langue ainsi utilisée, afin que, dissoute, elle se mette à nu, comme on le dit d''un câble électrique qui, quand on le touche, met à mort. La mise à mort, ce serait l''histoire. Mon histoire. Une histoire que l''écriture a tendance à effacer. Mais qui, disparaissant, s''agite tel un poisson bouté hors de l''eau. La baleine me vient à l''esprit. "Jean Portante écrit en étrange langue. Le poumon, c''est la langue qui dans la langue respire. L''oralité venue d''ailleurs subvertissant l''écrit se faisant ici. Telle est la substance de ce livre. Une sorte de mode d''emploi, de regard dans la fabrique du poème. " Poumonne " en lui une poésie dans laquelle s''ourdit la tragédie du voyage qui - la baleine et Ulysse le savent - dit sans cesse que partir signifie à la fois ne jamais arriver et ne jamais revenir.

      Le Travail du poumon2007
      3,0
    • V každom kameni spí strom

      • 175 Seiten
      • 7 Lesestunden

      Jeho dvojaký pôvod (po rodičoch Talian, po rodisku Luxemburčan) poznamenal od začiatku jeho život i tvorbu: dráždivé i mučivé otázky, spochybňujúce jeho pôvod, materinský jazyk, aj domov a vlasť sú stálym zdrojom jeho básnického nepokoja, aj „dvojdomého“ charakteru jeho tvorby. Jeho dilema je tá istá, čo stavia Kaina proti Ábelovi a ktorou trpíme všetci – hovorí Sylvestre Clancier, dôverný znalec Portanteho diela – je to dilema povrazolezca, ktorý upína svoje nádeje k povrazu, spájajúcemu dva svety a pritom si čoraz jasnejšie uvedomuje, že ten povraz je len chiméra: toto poznanie sa potom premieta aj do jeho veršov, kde spojovník, typografický prepis povrazu, je rovnakou chimérou – namiesto spájania rozdeľuje...Zrejme tak ako Sisyfos musí večne pred sebou tlačiť balvan, aj Portante musí skrz básne znovu a znovu hľadať a definovať svoju ľudskú i básnickú identitu, pretože denné svetlo zakaždým spáli v noci napísanú knihu a popol slov hovorí už celkom inou rečou... -

      V každom kameni spí strom2005