Vladislava Fekete Bücher

Kniha vychádza v roku 2024 k jubileu jedinečného festivalu, ktorý je prvým a jediným na Slovensku zameraným na súčasnú drámu. Od roku 2005 ho organizuje Divadelný ústav v Bratislave. Publikácia zostavovateľky a riaditeľky festivalu Vladislavy Fekete dokumentuje vývoj festivalu, zlomové roky, významné udalosti, dramaturgické inovácie a ocenené inscenácie. Obsahuje bohatý textový a obrazový materiál, ktorý poskytuje komplexný prehľad o patrónoch, účastníkoch a hosťoch festivalu. Fekete sleduje festival v kontexte európskeho boomu nového písania a rozvoja festivalovej kultúry za posledné dve desaťročia. Uzatvára svoj text myšlienkou, že prvotný impulz na podporu novej drámy sa naplnil, a organizátori si kladú nové ciele: zvýšiť povedomie slovenského divadla v zahraničí a prepojiť slovenských divadelníkov s divákmi, ktorí sa zaujímajú o nové a originálne dielo. Festival vytvára atmosféru dôvery a network, ktorý prijíma nových partnerov a identifikuje nové programové línie, pričom si zachováva priazeň náročných divákov. Kultúrne festivaly sa stávajú priestormi diskurzu, kde sa vyjadrujú názory na kultúrne, sociálne a politické otázky, čím sa festival snaží byť už dvadsať rokov.

Vizuálne pôsobivá publikácia mapuje bohatú činnosť Divadelného ústavu a poskytuje prehľad najvýznamnejších prác, projektov a udalostí, na ktorých sa inštitúcia podieľala za posledných 10 rokov, s ohliadnutím sa za dovtedajšími 50-ročnými aktivitami. Text Vladislavy Fekete detailne prezentuje a prehľadne sumarizuje všetky významné ukončené i prebiehajúce národné a medzinárodné projekty a ich výsledky. Divadelný ústav plní niekoľko nezastupiteľných úloh v oblasti mapovania a výskumu profesionálnej divadelnej kultúry na Slovensku. Základné odborné činnosti sú zamerané najmä na odborné činnosti súvisiace s divadelnou kultúrou na Slovensku a smerom do zahraničia (dokumentačné, archivačné, knižničné, múzejné, vzdelávacie, informačné, edičné, výstavné, prezentačné a pod.). Dôležité však je, že inštitúcia sa neuzatvára do svojej muzeálno-dokumentačnej funkcie, ale citlivo reaguje na súčasný stav divadelnej kultúry na Slovensku a v zahraničí.

Hra Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali je plná neobyčajných obrazov – prevažne poetických, často repetičných, kontrastujúcich s jazykom postáv, ktorý je surový, ba až brutálny. Nájdeme v nej prvky súčasnej pop kultúry, hudobné matrice, reálie niektorých miest, mená novodobých celebrít ale aj elementy národných mytológií. V istom zmysle je Šljivarovej dráma porovnateľná s nočnou morou. Je zmesou všetkého možného, je lexikónom piesní, pracuje s dekomponovaným dramatickým časom, je zbierkou fiktívnych i skutočných ľudských osudov. Odkrýva strachy a paranoje neustále prítomné v diskurze medzi ženou a mužom, odhaľuje diskrepanciu či, lepšie povedané, priepasť medzi generáciami. Medzi tým, čo zažili oni a tým, čo prežívame dnes. Od konca krvavej vojny na Balkáne ubehlo už dvadsať rokov a vďaka mladej autorke Tanji Šljivar sledujeme osudy tých, ktorí tam žijú a prežívajú dnes. Dramatický text Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali priam hmatateľne približuje beznádej na rumovisku spoločensky a politicky rozvrátenej krajiny. Postavy hry pre dvoch „hrajú“ všetkých hrdinov a antihrdinov temného, drsného a melancholického príbehu. Mara (45) a mladučký Milan (17), dvaja bosnianski stroskotanci, sa stretajú v deň chlapcových narodenín na diaľničnej benzínovej pumpe dakde v Bosne a Hercegovine. Je to ich prvé a zrejme i posledné stretnutie. Obaja prežijú vlastnú minulosť. Budúcnosť je neistá.