Matej Andráš Bücher

Diela jedného z najvýznamnejších autorov súčasnej poľskej prózy sa vyznačujú obrovskou sujetovou šírkou a rozprávačským umením. Taký je i román Samson a Dalila, ktorý zobrazuje historické udalosti z obdobia vlády poľského kráľa Jána Sobieskeho, vynikajúceho vojvodcu a víťaza nad Turkami. Autor plastickým zobrazením udalosti na kráľovskom dvore, v kráľovniných komnatách, v rezidenciách politikov a diplomatov, vykreslením intríg, zápasov o moc, ako aj veľkolepej bitky pri Viedni približuje čitateľovi dôležitú historickú udalosť, ktorá svojho času nepriamo rozhodla o osude Slovenska ako súčasti habsburskej ríše.

Spiš, Orava a Kysuce v politických, vojenských a diplomatických aktivitách po roku 1918. Práca je rozdelená do štyroch okruhov: l. Obdobie rokov 1918 - 1920 (1924). Prvé styky slovensko-poľské. Slováci takmer neznámy. Spor o Javorinu. 2. Obdobie rokov 1920 - 1938. Problémy vo vzťahoch medzi Československom a Poľskom. Poľská iredenta na Spiši, Orave, a Kysuciach, zneužívanie slovenských autonomistov v politike proti ČSR. 3. Obdobie po roku 1945. Oslobodenie Spiša a Oravy SA v januári 1945, odpor slovenského obyvateľstva proti opätovnému pripojeniu k Poľsku. 4. Vyčíňanie bandy Józefa Kuraśa zvaného Ogień nielen na židovskom, cigánskom obyvateľstve, ale predovšetkým na Slovákoch.

Prezentovaná publikácia má ambíciu poukázať na niektoré špecifické otázky slovensko-poľských vzťahov v 40. rokoch 20. storočia. Autori príspevkov mapujúcich obdobie od záverečnej fázy druhej svetovej vojny až do roku 1948 síce vychádzajú z československého kontextu, ale primárnu pozornosť venujú slovenským aspektom a slovensko-poľským témam. Reflektujú v nich niekoľko rovín: československo-poľské politické vzťahy v londýnskom exile v záverečnej etape druhej svetovej vojny, medzinárodnopolitickú rovinu a prístup veľmocí k Československu a Poľsku, bilaterálne vzťahy medzi obidvoma krajinami bezprostredne po skončení 2. svetovej vojny a v neposlednom rade situáciu v československo-poľskom, resp. v slovensko-poľskom pohraničí.

Výnimočné dielo o živote poľského ľudu v druhej polovici 19. a v prvej polovici 20. storočia - napísala túto knihu vyše osemdesiatročná starenka, žena prostá, nevzdelaná, ale s bohatými životnými skúsenosťami, obdarená bystrým umom, nevšednou pamäťou a rozprávačským talentom. MarcjannaFornalska pôvodne začala písať túto knihu len ako spomienky pre vnučku. Rozpráva zážitky z detstva a o svojom živote počas prvej svetovej vojny. V päťdesiatich rokoch svojho života vraví, že sa znovu narodila, lebo našla najdrahší poklad: revolúciu a socializmus. Jej spomienky nás dojímajú a zároveň obohacujú naše vedomosti o ľudskom živote a o boji poľských komunistov...