Vincent Šabík Bücher

Výber z tvorby básnika a mysliteľa, jedného z najznámejších predstaviteľov slovenskej literatúry 20. storočia. Výber je rozdelený do tematických častí: Poézia, Človek, Svet, Láska – Žena, Detstvo, Krása, Domovina, Staroba, Smrť, Boh a Trpká chvála bytia. Samostatnou časťou knihy je básnická skladba Óda na radosť.

Tretí veľký román spisovateľa Maxa Frischa patrí k vrcholným dielam nielen súčasnej nemeckej, ale i svetovej literatúry. Jeho originalita nemá obdoby. Max Frisch tu pokračuje v rozvíjaní veľkej témy svojich predchádzajúcich románov Stillera a Homo fabera: problém identity človeka, štruktúryľudského "ja" a ľudského sveta, "hľadanie kontinentov ľudskej duše", pravdy o človeku. Tento román v románoch je príbehom muža, ktorý unikne svojmu starému obrazu a nájde slobodný priestor nekonvenčnej sebarealizácie ľudských možností, vytvorí si vlastný príbeh, vlastnú úlohu. Niekto si predstaví, že je slepý, kúpi si slepecké okuliare, volajme ho Gantenbein, muž v úlohe slepca, ľudia ho skutočne považujú za slepého, hoci on vidí, jeho "slepota" tvorí i predpoklad pre lásku jeho ženy, herečky, ktorá by bez tohto aspektu "slepca" stroskotala v spleti skutočných či domnelých podozrení. Jeho úloha ho chráni, je základom jeho životného šťastia. Volajte ma Gantenbein je román lásky a lások. Erotické kapitoly sú rámcom i tohto Frischovho diela, ktoré je vyznaním autorovej lásky k človeku a životu. Je to román plný subtílností, múdreho poznania, pokojnej atmosféry, lyrickej krásy, dramatického napätia a komickej úsmevnosti. Max Frisch sa i tu prejavil ako rodený rozprávač. Forma jeho románu je krajným dôsledkom látky, myšlienky. Z toho pramení i štýlova istota románu.

"Max Frischs Homo Faber ist eines der wichtigsten und meistgelesenen Bücher des 20. Jahrhunderts : Der Ingenieur Walter Faber glaubt an sein rationales Weltbild, das durch eine Liebesgeschichte zerbricht. Kein anderer zeitgenössischer Roman stellt derart ehrlich wie hintergründig dir Frage nach der Identität des modernen Menschen

Monografia popisuje úvod do problematiky hermeneutiky (a jej aplikácií), dejiny hermeneutiky, jej základné pojmy a postupy, literárnu hermeneutiku, hermeneutiku v interpersonálnej komunikácii, hermeneutiku jednoduchosti a pod.

Dielo významného literárneho vedca, estetika a kulturológ a vychádza z tézy, že národná kultúra je fenomén eminentne európsky. Objasňuje princíp jednoty v rozdielnosti, ktorý nevyvracajú ani súčasné procesy integrácie a globalizácie. Rezonančný priestor národnej kultúry vytvára priestor pre komunikáciu multikultúrnu. Na príklade slovenskej literatúry autor ukazuje, že multikulturalizmus by mal napomáhať spoluprácu kultúr a nie pohlcovať národnú kultúru. Dielo ponúka teoretické východiská pre ďalšie kulturologické bádanie a utváranie národnej kultúry.

Knihu Vincenta Šabíka (1937), literárneho vedca a kritika, pedagóga, kulturológa, estetika, germanistu, editora a prekladateľa, Čriepky do portrétu Vincenta Šikulu (vydal Spolok slovenských spisovateľov, 2015) tvoria texty literárnokritických žánrov od lektorských posudkov po analytické štúdie, ktoré by sme mohli charakterizovať ako historicky autentický „work in progress“, teda skladanie mozaiky živého receptívneho obrazu percepcie, reflexie a rezonancie spisovateľových diel očami literárneho kritika ako aktívneho účastníka literárneho procesu medzi 60. až 90. rokmi minulého storočia, teda v čase, keď sa spisovateľ Šikula etabloval ako popredný reprezentant literárnej „generácie 56“. Kritikove texty sú zároveň autentickým svedectvom o vzájomnom vzťahu literárnej kritiky a tvorby podľa modelu literárnej komunikácie v celkom určitých spoločenských podmienkach časopriestoru. V užšom zmysle by sme ich mohli chápať aj ako zrkadlenie zápasu o spisovateľa a jeho originálnu tvorbu na všetkých úrovniach estetického myslenia v kontextoch totalitnej ideológie. Kritikove texty prispievajú k prehĺbeniu chápania a interpretácie diela Vincenta Šikulu a úsilí jeho generácie.