Oľga Vaneková Bücher

Kniha prezentuje výsledky výskumu príležitostných pamiatok staršej slovenskej literatúry, ktoré tematizujú manželstvo a úlohu manželky v ňom. Sústreďuje sa na spôsob literárneho stvárnenia manželského života a role manželky, ako aj na povahu súvisiacich básnických obrazov. Identifikuje ideové posolstvo vybraných pamiatok, ich literárnea myšlienkové východiská, relevantné poetologické charakteristiky a tiež prostriedky, ktoré sa podieľajú na umeleckej pôsobivosti týchto textov. Sondy do príležitostnej produkcie 16. – 18. storočia naznačujú stabilné znaky a premeny literárneho obrazu manželstva a ideálu manželky, ktoré sa situujú i do širších ideovo-spoločenských súvislostí. Okrem literárnohistorického poznania sa tak otvárajú dvere ďalšiemu interdiciplinárnemu uvažovaniu o manželských vzťahoch a postavení manželky v minulosti. Kniha zároveň ukazuje, že príležitostná tvorba predstavovala plnohodnotnú súčasť dobovej literárnej produkcie po stránke jej literárnoestetických kvalít a tiež myšlienkového bohatstva, ktoré je v nej obsiahnuté.

Zborník vznikol pri príležitosti 100. výročia narodenia Jozefa Ambruša (1914 - 1993), jedného z najuznávanejších odborníkov v oblasti textológie a editorstva. Poukazuje na dôležitosť a význam jeho vedeckých a editorských aktivít pre výskum a ukazuje, ako na výsledky jeho mnohostranného bádania nadväzujú nasledujúce generácie literárnych vedcov a kde, do akých problémových polí sa výskum ním sledovaných otázok situuje dnes. Osobnosť J. Ambruša pripomína odborná reflexia jeho pôsobenia aj spomienky bývalých spolupracovníkov. Odborný a ľudský profil J. Ambruša podáva biografické kalendárium, ktorého súčasťou je aj rozhovor iniciovaný S. Šmatlákom a publikovaný na sklonku Ambrušovho života, s akcentom na moment, že na cestu za vedeckým poznaním sa nemožno vydať bez osobného zaujatia skúmanou problematikou. V štvrtej časti zborníka sú zahrnuté tri pôvodné štúdie J. Ambruša, ktoré predstavujú rozličné fázy jeho vedeckého výskumu: O vydávaní slovenských literárnych prameňov, Spor Palkovičovcov, Ján Valentini (1756 - 1812).

Literárni historici Jozef Minárik a Ján Mišianik za sebou zanechali úctyhodné vedecké dielo, ktoré je dodnes podnecujúce a inšpiratívne, a v mnohých ohľadoch stále východiskové. Obaja bádatelia boli svojho času vedeckými pracovníkmi Ústavu slovenskej literatúry SAV (Doc. Minárik 1953 - 1967, Doc. Mišianik 1950 - 1972) i vysokoškolskými pedagógmi na Univerzite Komenského. Obaja svojou prácou výrazne ovplyvnili podobu literárno-historiografických výkladov dejín slovenskej literatúry, keďže sami - už v roku 1958 - participovali na edičnom projekte tzv. akademických dejín slovenskej literatúry v rámci zväzku Dejiny staršej slovenskej literatúry (autori Jozef Minárik, Milena Michalcová, Andrej Melicherčík a Ján Mišianik). Pripomenutie ich osobnosti a vedeckého odkazu je preto prirodzeným vzdaním úcty a vďaky ich dnešných nasledovníkov.