Terézia písala básne tak samozrejme, ako dýchala a ako sa modlila... Skladala ich zo živelnouradosťou ako novicka, mladá mníška a onedlho potom ako na smrť chorá, čakajúc na agóniu... Básne boli vtelením jej bytia do života, boli to stopy, ktoré vtisla do svojej rodnej reči - francúzštiny. Obsahom aj formou sú jej melodické verše predchnuté duchom kresťanstva, katolíckym videním Boha, človeka i sveta. V samom strede jej básnickej inšpirácie stojí Eucharistia, úžasná skutočnosť - sám Ježiš...!
Terézia z Lisieux Reihenfolge der Bücher (Chronologisch)
