Jozef Minárik Reihenfolge der Bücher

Antológia stredovekých literárnych textov Stredovek je pre nás nesmierne vzdialený a pokladáme ho za nezáživný a temný, ale autor tejto publikácie nám dokazuje pravý opak. Uvedie čitateľa do jednotlivých storočí, v ktorých stredoveké písomnosti vznikali, a predstaví nám bohatstvo tvorby jednotlivých žánrov. Publikácia je určená predovšetkým študentom, poslúži ako pomôcka k maturite i k príprave na vysokú školu. Zostavil, predslov, sprievodné texty, edičnú poznámku a vysvetlivky napísal Jozef Minárik. Zo staroslovienčiny preložili Eugen Pauliny, Ján Smrek, Ján Stanislav a Viliam Turčány, z latinčiny preložili Jozef Minárik a Peter Ratkoš. Texty napísané slovakizovanou češtinou upravil Jozef Minárik. Vydanie druhé

((tristošesťdesiatpäť nocí) : kniha slovenských anekdot, facécií a všelijakých čudesných kuriozít zo 14.-20. storočia)

K najvýznamnejším dielam Mateja Bela (1684 – 1749) patria Notície, ktoré predstavujú geograficko-historické práce o veľkej časti Uhorska a o všetkých stoliciach na území Slovenska. Pri koncipovaní opisu Oravskej stolice opieral sa Matej Bel o výskumy mnohých spolupracovníkov, najmä J. F. Revického. Ten aj posúdil Belovo spracovanie Oravskej stolice a autor jeho názory prevzal. Z knihy dýcha na nás história Oravy: zvyky, obyčaje, reč, povaha.

Poézia, práve tak ako celá literatúra tohto obdobia, zákonite odráža zložitosť a rozpornosť barokovej spoločnosti, zmietajúcej sa v pochmúrnych, pre človeka beznádejných časoch. Myšlienky ničotnosti, pominuteľnosti a bezvýchodiskovosti sa premietali do slovenského umenia. Popri vážnych, duchovných poetických žánroch sa vyvíjala aj svetská poézia a bohato je zastúpená aj ľudová tvorba, ktorá zasa vyznáva radostný pozemský život. Pestrosť látok i bohatstvo žánrov sú dokladom, že v dávnej minulosti Slovensko nestálo na kultúrnej periférii, ale prijímalo aj svetové kultúrne a literárne podnety. Otvára sa tretia, baroková komnata klenotnice staršieho slovenského písomníctva...

Dotlač staršieho vydania slovenských ľudových piesní.

Z historických prameňov zostavil a spracoval Jozef Minárik .

Rámec rozprávania zbierky poviedok o siedmich mudrcoch tvorí príbeh o ľstivej cisárovnej, ktorá nespravodlivo obviní nevlastného syna, že sa ju pokúsil zneuctiť. Syn nemôže vyjaviť pravdu, lebo vyčítal z hviezd, že ak prehovorí, zomrie potupnou smrťou. Cisár ho odsúdi na smrť. Siedmi mudrciodďaľujú po sedem dní vykonanie rozsudku tým, že rozprávajú cisárovi poviedky, najmä o ľstivých a zradných ženách...

V publikácii sa podávajú základné poznatky o ideovom a umeleckom charaktere renesančnej a humanistickej literatúry, prehľad svetovej a českej renesančnej a humanistickej literatúry a najmä podrobnejší systematický výklad vývinu slovenskej renesančnej a humanistickej literatúry.