Teória liturgickej hudby sa usiluje vysvetliť posvätnú hudbu ako súčasť liturgie, prejav, nástroj či výraz liturgie. Vymedzuje antropologické východiská kresťanskej liturgickej hudby, všíma si analógie medzi náboženstvom a hudbou a z pohľadu kognitívnych vied sa usiluje vysvetliť pôsobenie hudby v rámci liturgických obradov. Liturgická hudba je staršia než jej vedecká reflexia, liturgickú hudbu možno pochopiť len na pozadí jej tradície. Preto je v knihe načrtnutá logika vývoja liturgickej hudby, ako sa začala formovať v apoštolských časoch a v prostredí prvých kresťanov prostého a úprimného zmýšľania spontánne ako výraz ich kresťanskej viery nezávisle od dobových filozofických a teoretických vysvetlení hudby. Pritom aj jednoduchá hudba prvých kresťanov mala v sebe potenciál bohatého rozvoja až k hudbe dnešných čias. Kniha vymedzuje prínos jednotlivých historických epoch vo vývoji liturgickej hudby i hudobného umenia vo všeobecnosti. Osobne si pritom všíma najmä gregoriánsky chorál, vlastný spev rímskej liturgie, i problematiku hudby v súčasnosti v rámci liturgickej obnovy po Druhom vatikánskom koncile. Teória liturgickej hudby preberá hudobné stvárnenie jednotlivých častí omše, najmä spevy kňaza a odpovede veriacich, tradičné latinské spevy i spevy omšového ordinária a propria v národných jazykoch, tradičné chrámové piesne i módne spevy typu 'gospel'. Podobne preberá aj liturgiu hodín, liturgický rok aj otázky uskutočňovania liturgickej hudby v praxi. Pre väčšiu názornosť kniha podáva množstvo vyobrazení a notových príkladov. Nakoniec kniha upozorňuje na rozličné prístupy k riešeniu problémov liturgickej hudby.
