Ladislav Lapšanský Bücher

Henri Pourrat (1887—1959), rodák z Ambertu, mestečka ležiaceho v objatí auvernských vrchov v strednom Francúzsku, zasvätil celé svoje literárne dielo rodnému kraju, v ktorom okrem rokov štúdia na lýceu a potom na Vysokej poľnohospodárskej škole v Paríži prežil celý život. Bol obdivovateľomľudovej slovesnosti a nadšeným zberateľom ľudových rozprávok. Vyšli v 10 zväzkoch (Klenotnica rozprávok, 1948—1955). Pourrat zanechal aj vlastné bohaté dielo: množstvo románov, z nich Marcový vietor dostal Goncourtovu cenu, poviedky, novely, rozpomienky, eseje, dejepisné i životopisné práce. Ľud a príroda boli inšpiračnými zdrojmi, s ktorými tak ako so svojím rodným krajom zostal nerozlučne spätý do smrti. Najväčšmi ho preslávila veľkolepá románová epopeja Gašpar z vrchov (1922—1931) — odmenená Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Tento svieži obraz hornatej Auvergne, rámcovaný vzrušujúcim príbehom nenaplnenej lásky mladej dvojice, udatného, smelého, múdreho a šibalského Gašpara a krehkej, no statočnej Anne-Marie, časovo lokalizovaný do obdobia napoleonských vojen, vypovedáva pravdu o živote kraja a ľudí, často ešte zotrvávajúcich na rovine mýtov a povier. Pourrat nevykresľuje idylu, nehľadá nasilu krásu tam, kde videl klamstvo a zištnosť, a demaskuje aj kazy rodného kraja. Gašpar je stelesňovateľom zdravých síl a činorodosti ľudu, symbolom pravdy, pokroku a viery v lepší život.

Píše sa rok 2312. Ľudia žijú v Zjednotenom svete. Vládnu fantastickou technikou, lietajú na susedné planéty Zeme, usilujú sa prekonať rýchlosť svetla, obklopení sú všemožnými výdobytkami civilizácie. Akí sú však ľudia tohto veku? Na túto otázku hľadá odpoveď aj francúzsky spisovateľChristian Grenier vo svojom fantastickom románe Planéta Alti. Podáva svoju predstavu o budúcnosti ľudstva i mnoho podnetov na premýšľanie. Vychádza z aktuálnej situácie – éry kozmických letov – a posúva ju i človeka do budúcnosti. So záujmom sledujeme autorovu predstavu o živote v roku 2312 a vymoženosti vedy a civilizácie sa nám nezdajú byť nedosiahnuteľné. Hrdina románu – Lio – mladý výskumník, objavuje život na planéte Alti, na ktorej veda a úroveň civilizácie prekročila tie najsmelšie predstavy pozemšťanov. S úžasom vidí, že Alťania, dávni potomkovia Zeme, žijú v naozajstnom bratstve, priateľstve, bez sporov a zločinov a dávajú všetky svoje sily a schopnosti pre rozvoj planéty. Sledujú zároveň život Zeme a udržujú kontakt s jej kultúrou, zachytávajúc zemské signály. Príchod Lia je pre nich príležitosťou, pri ktorej sa odvážia nadviazať kontakt so Zemou. Lio sa vracia na Zem plný nádeje a viery v zmenu sveta, stáva sa však zajatcom intríg a len za pomoci priateľov i vyslanca z planéty Alti sa mu podarí podať dôkaz o svojej nevine a čestných úmysloch.

Baladický ľúbostný príbeh zo života mladých revolucionárov bojujúcich v Latinskej Amerike.

Román uvádza čitateľa do pestrých životných príbehov mladého nadaného lekára a výskumníka doktora Telliera, nositeľa Nobelovej ceny, ktorý sa po istom čase dozvie, že má syna a že by sa mal o neho starať. Dozvie sa to od jeho matky, krásavice Anabely, s ktorou svojho času žil a ktorá mu tooznámi, keď opúšťa synovho nevlastného otca doktora Francopolosa kvôli istému bohatému Kanaďanovi. Hrdina sa vzpiera myšlienke, že by bol otcom, no keď Mikisa spozná a uvedomí si, že je krv z jeho krvi, vyvinie všetko úsilie, aby ho mohol adoptovať. A vtedy sa skomplikuje Tellierov život, pre syna ho opustí snúbenica Monika, a on si nájde zároveň trvalú životnú partnerku Helenu, ktorá mu pomáha v zápase s Anabelou, čo sa odrazu hlási k synovi, keď zistí, že by mohla zarobiť na jeho nevšednom hudobnom talente. Doktor Tellier sa dostáva pred súd za \"únos\" vlastného syna a neskôr i do väzenia za podozrenie a Anabelinej vraždy...

Henri Pourrat (1887—1959), rodák z Ambertu, mestečka ležiaceho v objatí auvernských vrchov v strednom Francúzsku, zasvätil celé svoje literárne dielo rodnému kraju, v ktorom okrem rokov štúdia na lýceu a potom na Vysokej poľnohospodárskej škole v Paríži prežil celý život. Bol obdivovateľomľudovej slovesnosti a nadšeným zberateľom ľudových rozprávok. Vyšli v 10 zväzkoch (Klenotnica rozprávok, 1948—1955). Pourrat zanechal aj vlastné bohaté dielo: množstvo románov, z nich Marcový vietor dostal Goncourtovu cenu, poviedky, novely, rozpomienky, eseje, dejepisné i životopisné práce. Ľud a príroda boli inšpiračnými zdrojmi, s ktorými tak ako so svojím rodným krajom zostal nerozlučne spätý do smrti. Najväčšmi ho preslávila veľkolepá románová epopeja Gašpar z vrchov (1922—1931) — odmenená Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Tento svieži obraz hornatej Auvergne, rámcovaný vzrušujúcim príbehom nenaplnenej lásky mladej dvojice, udatného, smelého, múdreho a šibalského Gašpara a krehkej, no statočnej Anne-Marie, časovo lokalizovaný do obdobia napoleonských vojen, vypovedáva pravdu o živote kraja a ľudí, často ešte zotrvávajúcich na rovine mýtov a povier. Pourrat nevykresľuje idylu, nehľadá nasilu krásu tam, kde videl klamstvo a zištnosť, a demaskuje aj kazy rodného kraja. Gašpar je stelesňovateľom zdravých síl a činorodosti ľudu, symbolom pravdy, pokroku a viery v lepší život.

Henri Pourrat (1887—1959), rodák z Ambertu, mestečka ležiaceho v objatí auvernských vrchov v strednom Francúzsku, zasvätil celé svoje literárne dielo rodnému kraju, v ktorom okrem rokov štúdia na lýceu a potom na Vysokej poľnohospodárskej škole v Paríži prežil celý život. Bol obdivovateľomľudovej slovesnosti a nadšeným zberateľom ľudových rozprávok. Vyšli v 10 zväzkoch (Klenotnica rozprávok, 1948—1955). Pourrat zanechal aj vlastné bohaté dielo: množstvo románov, z nich Marcový vietor dostal Goncourtovu cenu, poviedky, novely, rozpomienky, eseje, dejepisné i životopisné práce. Ľud a príroda boli inšpiračnými zdrojmi, s ktorými tak ako so svojím rodným krajom zostal nerozlučne spätý do smrti. Najväčšmi ho preslávila veľkolepá románová epopeja Gašpar z vrchov (1922—1931) — odmenená Veľkou cenou Francúzskej akadémie. Tento svieži obraz hornatej Auvergne, rámcovaný vzrušujúcim príbehom nenaplnenej lásky mladej dvojice, udatného, smelého, múdreho a šibalského Gašpara a krehkej, no statočnej Anne-Marie, časovo lokalizovaný do obdobia napoleonských vojen, vypovedáva pravdu o živote kraja a ľudí, často ešte zotrvávajúcich na rovine mýtov a povier. Pourrat nevykresľuje idylu, nehľadá nasilu krásu tam, kde videl klamstvo a zištnosť, a demaskuje aj kazy rodného kraja. Gašpar je stelesňovateľom zdravých síl a činorodosti ľudu, symbolom pravdy, pokroku a viery v lepší život.