Marián Pauer Reihenfolge der Bücher

Monografia o významnom svetovom fotografovi Dezovi Hoffmannovi, rodákovi z Banskej Štiavnice, ktorý sa po druhej svetovej vojne usadil vo Veľkej Británii. V 50. a 60. rokoch 20. storočia patril medzi najvyhľadávanejších fotografov sveta populárnej hudby a šoubiznisu. Medzi osobnosti, ktoré portrétoval, patrili okrem The Beatles aj Rolling Stones, Bob Dylan či Jimi Hendrix, ale i Marilyn Monroe, Muhammad Ali alebo Agatha Christie. Okrem toho sa výrazne angažoval pri zabezpečovaní zahraničných umelcov na festival Bratislavská lýra. Monografia má nadviazať na autorovu predchádzajúcu publikáciu Fotograf Beatles, ktorá v roku 2000 dostala medzinárodnú Cenu E. E. Kischa.

Slnečníky sú zbalené. Slnko je strapaté a lenivé. Čoraz ťažšie sa prebúdza,aby sa vykotúľalo na oblohu. Dni sa krátia. Roky akoby chceli dobehnúť tie predchádzajúce, pokúšajú sa naťahovať krok. Čas ich však pevne drží na uzde. To len nám sa zdá, že mu dochádza dych. A akosi nechceme pripustiť, že nie čas, ale my ťaháme za stále kratší koniec. Pokúšame sa bilancovať: čo sme mohli a mali urobiť a čo sme urobili. Ako sme využili jedinú príležitosť byť ľuďmi. Keď pán profesor Karol Plicka chodil po našom hrboľatom Slovensku a zapisoval ľudové piesne, mnohí speváci nevedeli, koľko majú rokov. Šťastní ľudia, poznamenal pán profesor. Žili život a nie roky! Obzerám sa dozadu s básnikom, aké krátke boli roky, ktoré som prežil a ako často bolo mi dlho. Nech rátam, ako rátam, tých prvých, bolo nepomerne viac. Chvalabohu. Všetko má svoj čas. Všetko je ako má byť. Preto aj ja balím svoj slnečník a do diára si píšem: Starec, JE PO SEZÓNE! A pod čiarou nechávam odkaz: Žite život a nie roky! Na scéne života sa reprízy nehrajú.

Karol Plicka (1894 - 1987) bol etnograf, folklorista, zberateľ ľudových piesní, fotograf, scenárista, režisér, kameraman. Táto monografia podrobne mapuje život a tvorbu tejto pomaly zabudnutej osobnosti slovenskej fotografie. Pripomenie jeho najznámejšie fotografie, filmy i zozbierané piesne a poodhalí jeho súkromie. Obsahuje bohatý obrazový materiál a oživuje Slovensko také, ako ho na fotografiách a filmoch pred desaťročiami zachytil Karol Plicka. Autorom knihy je spisovateľ a teoretik fotografie Marián Pauer. Profesora Plicku poznal osobne a práve táto skúsenosť dodáva knihe čaro. V knihe sa nachádza bohatý obrazový materiál - fotografie Karola Plicku, zábery z jeho filmov, ale aj fotografie umelca pri práci, faksimile dobovej korešpondencie, rukopisy notových zápisov, spomienky jeho blízkych či fotografie z rodinného albumu Plickovcov.

Madagaskaru, Nórska, Afriky, ale aj Slovenska či Antarktídy a Severného pólu, na ktorom mal ako jeden z mála fotografov vlastnú výstavu. Anton Fiala nielenže precestoval a na fotografoval všetky svetové kontinenty, ale na každom z nich mal výstavu vlastných fotografií. Fotograf Fiala cestuje vždy s malou skupinou ľudí prevažne do miest, ktoré nie sú často navštevované. Pri svojej práci používa analógové aj digitálne fotoaparáty, prezradil.

Yuri Dojc sa narodil v roku 1946 v Humennom a v súčasnosti sa radí k najvýznamnejším kanadským fotografom. V auguste 1968, keď ruské tanky vtrhli do jeho rodného Československa, Yuri absolvoval jazykový kurz v Londýne. Po správach z domova sa jeho študentský štatút zmenil na štatút utečenca. Obrátil sa o pomoc na kanadský konzulát, ktorý mu vyšiel v ústrety. Onedlho Dojc pristál so svojimi snami o slobode a uplatnení sa v Toronte. Vo vrecku mal 6 dolárov... Yuri Dojc je veľkým hráčom na svetovej fotografickej scéne. Jeho klientmi sú etablované agentúry a dizajnéri po celej severnej Amerike. Stal sa renomovaným autorom vďaka svojej smelosti, reklamnej tvorbe, nezvyčajnej sérii Americké sny a najmä senzitívnym čiernobielym aktom.

Kniha sa vymyká z radu nielen atypickým formátom, ale najmä svojou filozofiou. Je to vlastne akási výzva na dialóg, ktorú Pauer formuluje slovami: „Kállayove fotografie vyvolávajú asociácie, divák si pri nich môže klásť otázky. A je len na ňom, či nájde aj odpovede. Fotograf mu nič nepodsúva, len nastoluje témy. Nie je to hra na slepú babu, ale ponuka na dialóg. O jeho úrovni rozhodujú vždy obe zúčastnené strany. Fotograf sa svojej úlohy zhostil, lebo vždy ide na doraz. Nech je téma akákoľvek. Na rade je divák jeho záberov. Ako odpovie? Naladí sa na rovnakú vlnovú dĺžku?“ Kállayove fotografie sú akési fotoromány v skratke. Vyvolávajú spomienky, ale aj inšpirujú k rozprávaniu príbehov, ktoré sa možno stali, alebo mohli stať. Najmä však nútia hľadať súvislosti. A zamýšľať sa nad krajinou i ľuďmi u nás i inde, kedysi a dnes, či životom a časom vôbec, bez ohľadu na mapu a kalendár. Opustené čižmy kdesi pri rozostavanom potrubí v zdevastovanej krajine oproti záberu na políčka a roľníkov bez techniky, námestie zaľudnené turistami a holubmi oproti osamelosti dvoch prázdnych stoličiek so zabudnutým klobúkom, či dve unavené staré ženy s nákupom - jedna roku 1962 v USA, druhá roku 1999 kdesi v Grécku.

Výjimečná publikace zachycující široké fotografické zájmy Milana Rastislava Štefánika (Turkestán, Paříž, Malta, Tahiti, Alžír, Rusko ...), vydaná u příležitosti výstavy Obrazopis světa objektivem Milana Rastislava Štefánika, pořádané Národní knihovnou ČR v Klementinu v roce 2005. Sestavili: Karol Benický a Marián Pauer Texty: Dušan Kováč, Eva Králiková, Marián Pauer Český a anglický text