Proglas je veršovaný předzpěv vzniklý v 9. století k překladu evangelií do staroslověnštiny, jejíž autorem je pravděpodobně sám Konstantin Filozof. Jde pravděpodobně o první literární památku sepsanou ve staroslověnštině. Její délka je 110 veršů (111. verš je Amen). Je psán dvanáctislabičným veršem. V předmluvě je chválen slovanský překlad a současně je zde zdůrazňováno právo člověka na bohoslužby v mateřském jazyce.
Ďalší výber z jedinečnej Dobšinského zbierky ľudových rozprávok: príbeh o mocnom Lomidrevovi, Svetovládnom rytierovi, úlisnom Loktibradovi a o dvoch šibaloch, z ktorých každý chcel napáliť toho druhého... Ktoré dieťa sa neteší na rozprávku? Odpoveď znie: každé! A tak je to odjakživa, preto ich je ako maku. Také i onaké, čarovné, smiešne, poučné, skrátka, mnohoraké. Medzi najobľúbenejšie však patria naše - slovenské. Začítajte sa do krásnych príbehov o zlatej podkove, zlatom pere, zlatom vlase, Ružovej Aničke, svetovládnom rytierovi, dvoch šibaloch a mnohých iných.
Antológia stredovekých literárnych textov Stredovek je pre nás nesmierne vzdialený a pokladáme ho za nezáživný a temný, ale autor tejto publikácie nám dokazuje pravý opak. Uvedie čitateľa do jednotlivých storočí, v ktorých stredoveké písomnosti vznikali, a predstaví nám bohatstvo tvorby jednotlivých žánrov. Publikácia je určená predovšetkým študentom, poslúži ako pomôcka k maturite i k príprave na vysokú školu. Zostavil, predslov, sprievodné texty, edičnú poznámku a vysvetlivky napísal Jozef Minárik. Zo staroslovienčiny preložili Eugen Pauliny, Ján Smrek, Ján Stanislav a Viliam Turčány, z latinčiny preložili Jozef Minárik a Peter Ratkoš. Texty napísané slovakizovanou češtinou upravil Jozef Minárik. Vydanie druhé
Autor v tejto knihe načrtáva prehľad dejín kultúrneho a spisovného jazyka u Slovákov a u ich predkov od predkresťanských čias až po 20. storočie.
V posledných rokov získala naša veda najmä prostredníctvom arecheológie objavné poznaky o veľkomoravskej epoche, ktorá hrala významný zástoj v dejinách národov na území niekdajšej Veľkomoravskej ríše, kde sa už od 5. storočia začali usídľovať slovanské kmene. Naši predkovia prekonalicez 8. storočie zriadenie kmeňovej organizácie a v nasledujúcom období ustaľoval sa tu vyšší typ spoločenskej organizácie - feudalizmus, o rozvitosti ktorého svedčia mnohé historické pramene, najnovšie archeologické a jazykovedné výskumy. V publikovanej práci univ. prof. E. Pauliny pristupuje k zhodnoteniu veľkomoravskej kultúry práve z hľadiska jazykovedného. Na základe priam komplexného materiálu súdobých textov vyrastá pred našimi očami impozantná stavba veľkomoravskej slovesnosti, korunu ktorej znamená epochálne účinkovanie Konštantína a Metoda. Pred tisíc rokmi prišli na naše územie vzdelaní solúnski bratia už medzi pokresťančených Slovanov, takže ich poslaním nebola tu iba misionárska činnosť, ich účinkovanie sa v prevažnej miere týkalo štátneho a právneho usporiadana, domácej i zahraničnej politky a spoločenského zriadenia na Veľkej Morave. Zachované texty typu zákonníkov, liturgická a oslavná literatúra, prekladová a pôvodná tvorba napĺňa nás obdivom nad vysokou kultúrnou úrovňou štátu našich predkov, ktorých vynikajúcimi učiteľmi boli aj Konštantín a Metod. (text na prebale knihy)
Kniha je všeobecnou príručkou o spisovnom jazyku. Autor v nej stručnou formou podáva základné poznatky o spisovnej slovenčine.
