Michal Habaj Reihenfolge der Bücher

Komentovaná antológia DAV. Próza slovenskej ľavicovej avantgardy obsahuje prozaickú tvorbu členov hnutia DAV z rokov 1922 až 1926 (J. Tomášik-Dumín, A. Sirácky, D. Okáli, J. Poničan, L Novomeský, E. Urx, J. Elen, J. Zindr, P. Jilemnický). Modernizačné úsilia poprevratovej literárnej generácie a jej zápas o modernú podobu slovenskej prózy nachádzali jeden z najvýraznejších prejavov práve v tvorbe davistov; tá predstavuje v mnohých prípadoch výrazovo, tvarovo a ideovo to najambicióznejšie, čo v slovenskom literárnom kontexte prvej polovice dvadsiatych rokov 20. storočia vôbec môžeme nájsť: od generačného nástupu v rokoch 1922 – 1923, cez vrchol v rokoch 1924 a 1925 až po doznievanie v roku 1926. Všetky poviedky davistov boli pôvodne publikované iba časopisecky, viaceré z nich vychádzajú knižne prvý raz až v našej antológii. K jednotlivým prózam sú priradené odborné komentáre obsahujúce kompletnú bibliografickú informáciu o prvom časopiseckom vydaní a prípadných knižných vydaniach, analytickú interpretáciu textu s literárnohistorickými súvislosťami, súčasťou je i blok vysvetliviek. Publikácia obsahuje tiež edičnú poznámku vysvetľujúcu realizované editorské postupy a princípy textologických úprav, biograficko-bibliografické portréty autorov, obrazovú prílohu s fotodokumentáciou a záverečnú syntetizujúcu vedeckú štúdiu. V nových kontextoch a súvislostiach upozorňuje na fenomén ľavicovej avantgardy v slovenskej literatúre, kultúre a spoločnosti medzivojnového obdobia. Autor: Michal Habaj (1974) je básnik a literárny historik. Vyštudoval odbor Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV.

Sparťania pretvorili za stáročia svoju domovinu na ojedinelú obec bojovníkov a ich jediným záujmom sa stalo umenie víťaziť. Sparta vďaka tomu zostala (až na krátke obdobia) najdôležitejším a najsilnejším štátom starovekého gréckeho sveta. Nepriatelia o nej hovorili s rešpektom a obdivom. Sparťania sa preslávili príbehmi svojich hrdinov, ako boli Pausanias, Lysandros alebo Agesilaos. Nesmrteľným pomníkom zostáva tristo padlých Sparťanov vedených Leonidom, ktorí sa postavili veľkej perzskej presile v Termopylách. Spartská výchova, strohosť či typický lakonický spôsob vyjadrovania lákali aj neskoršie generácie; inšpiráciu priniesli rôznorodým osobnostiam od Augusta cez Napoleona až po Hitlera. A Sparta dodnes patrí medzi najznámejšie symboly nepoddajnosti a odhodlanosti. Jej príbeh tak do veľkej miery formuje aj našu predstavu o hrdinstve a odvahe.

Válka byla konstantou života starověkých Řeků, prostředím, v němž vznikala proslulá díla architektury, krásné literatury, filozofie nebo politického myšlení. Peloponnéská válka mezi Spartou a Athénami v letech 431–404 př. n. l. přivodila smrt mnoha lidí i mnoha nadějí. Po stručném úvodu o pramenech představuje tato kniha význam války v životě starověkých Řeků a způsoby válčení na zemi i na moři. Poté popisuje události pěti desetiletí od perské invaze do Řecka po vypuknutí války, jednotlivé etapy tohoto konfliktu až po kapitulaci Athén a nakonec líčí, jak Sparta se svým vítězstvím naložila. Knihu uzavírají životopisy Sparťanů a Athéňanů, kterým ve válce připadla nejvýznamnější úloha.

Knihou Svet starovekého Grécka vstupujeme do života starých Grékov, do ich každodenných radostí, úspechov aj strastí. Spoznávame život v mestách, na poliach, v horách, dostávame sa medzi roľníkov, rybárov, remeselníkov, intelektuálov, športovcov, ale aj medzi prostitútky. Nahliadame do vývoja vojenstva, kultúry i náboženstva, do verejného aj súkromného priestoru rodín. Zisťujeme, ako žili otcovia rodín, čo zažívali matky a aké detstvo a starobu mali Gréci. Kniha poodhaľuje spôsob myslenia ľudí, vysvetľuje tradície, ktorými sa v živote riadili, poukazuje na celé obce i jednotlivcov. Rozpráva príbeh všedného života od dennej práce cez oslavy, náboženské rituály, sex, násilie až po smrť.

Reedícia prvých štyroch zbierok autora: 80-967760-4-5 (1997), Gymnazistky. Prázdniny trinásťročnej (1999), Korene neba. Básne z posledného storočia (2000), Básne pre mŕtve dievčatá (2003).

Kolektívna monografia sa zameriava na výskum modernizmu v slovenskej literatúre prvej polovice 20. storočia. Prostredníctvom výberových okruhov mapuje spôsoby, akými dobová literatúra v rôznych dekádach a kultúrno-spoločenských kontextoch implantovala do svojho organizmu volanie po modernosti. Publikácia je členená na dva oddiely – I. Premeny a inovácie, II. Procesy a okolnosti, v ktorých sa prekračuje tradičný literárnohistorický rámec chronológie a dejinnej kontinuity, a to smerom k problémovému jadru. Literárny modernizmus je vnímaný ako živý systém, dynamická a otvorená, no zároveň vnútorne rôznorodá a konfliktná štruktúra, na ktorú možno nazerať z rozličných pozícií. Monografia je príspevkom nielen k dejinám slovenskej literatúry, ale tiež ku kultúrnym dejinám Slovenska.

Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i. , ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly. Antológia predstavuje syntézu toho najlepšieho, čo v moderne medzi rokmi 1920 1930 na Slovensku vzniklo. Zostavovateľ Michal Habaj okrem záverečnej štúdie Druhá moderna doplnil tento výber o komentáre a vysvetlivky k jednotlivým prózam a krátke portréty autorov: Janko Alexy, Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš, Ivan Minárik, Kvetoslav Urbanovič, Milan Thomka Mitrovský, Štefan Letz, Ján Poničan, Jarko Elen, Vlado Wagner, Ervín Holéczy a Imro Frits.

Ponorte sa do slávneho obdobia gréckych dejín, ktoré môžeme označiť i za úvodnú kapitolu európsky písanej histórie. Objavilo sa tu mnoho slávnych postáv, ktoré sa stali hrdinami veľkých príbehov. Európa prijala prostredníctvom Grékov písmo, vznikli nové formy literatúry, histórie či filozofie. Spísali sa prvé európske zákony, vytvorila sa osobitá architektúra a rozšírili sa znalosti plavby.