Martin Milan Šimečka Reihenfolge der Bücher

Náš súdruh Winston Smith je doslov k Orwellovmu románu 1984, ktorý Milan Šimečka dokončil v roku 1938 po návrate z väzenia. Jeho mrazivá analýza orwellovskej manipulácie je aktuálna aj dnes, keď sa táto kniha dostáva znova do pozornosti v súvislosti s rozmachom dezinformácií.Šimečka už nezažil lživú kampaň, ktorá vyústila do ruskej agresie proti Ukrajine, no jeho výklad Orwella pomáha porozumieť tomu, čo sa deje okolo nás. Doslov dopĺňajú dosiaľ nepublikované texty z rokov 1968 – 1990, ktoré dokresľujú jeho široký tematický záber.

Text tejto knihy vznikol počas mesačného putovania Martina M. Šimečku Slovenskom. Reportáž bola publikovaná v Denníku N a vzbudila veľkú pozornosť, čo viedlo k jej knižnému vydaniu. V júni 2022 sa Šimečka vybral do hôr bez prípravy a cieľa, pričom sa jeho cesta stala súčasťou veľkého dobrodružstva, v ktorom zohrala hlavnú úlohu náhoda. Vybral si červenú značku, ktorá kopíruje Cestu hrdinov SNP a umožňuje pútnikovi túlať sa po horách bez premýšľania o cieli. Petr Koubský vo vstupe knihy poukazuje na rozdiel medzi turistom a pútnikom; prvý sa pohybuje po povrchu, zatiaľ čo druhý sa ponára do hĺbky krajiny a tradície. Šimečka sa niekoľkokrát stratil, čo mu umožnilo stretnúť miestnych obyvateľov a sprostredkovať nám ich pohostinnosť a príbehy. Zablúdenie, ako aj putovanie, sú starodávne ľudské skúsenosti, a Šimečka reflektuje na to, ako sa dnes často blúdime vo svojich dušiach. Martin M. Šimečka (1957) patril do okruhu disentu, pracoval ako kurič a ošetrovateľ, a podieľal sa na vydávaní samizdatového časopisu. Po novembrovej revolúcii sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu a založil vydavateľstvo Archa. Je autorom viacerých kníh, vrátane románu Džin a komentárov k listom svojho otca, filozofa Milana Šimečku.

Martin M. Šimečka na niekoľko mesiacov v roku opúšťa civilizáciu a sťahuje sa na samotu, do maringotky pod Muránskou planinou. Tu zredukuje svoje potreby na asketické minimum a oslobodí sa od tlaku vonkajšieho sveta. Tu vznikla Telesná výchova, skvelá, ľahká kniha o vášnivej ceste k hraniciam výkonnosti vlastného tela a k ich poznaniu, spojenej s rozkošou a trápením pri neustálom dokazovaní správneho výkladu seba samého. Vychádzal z predpokladu, že máloktorý spisovateľ má takú bláznivú telesnú históriu ako on a že máloktorý celoživotný športovec sa stane spisovateľom. Kto iný by mal napísať knihu o tele a mysli? O princípe neistoty, o kontraintuícii pohybu pri tenise či kraule, o starnutí, o kráse cvalu ale aj hlivenia?

Čo očakávame od poznania minulosti vlastnej krajiny? Poučenie? Pochopenie súčasného fungovania? Posmelenie k odvahe povedať svoj názor? Prebratie zodpovednosti za denné fungovanie školy, úradu či obce? Táto knižka nie je len chronologickým prehľadom dejín po roku 1945, ale osobným príbehom novinára a spisovateľa Martina M. Šimečku, ktorého spomienky sa prelínajú s historickými faktami od Martina Poscha. Politické a spoločenské udalosti priamo ovplyvňujú životy jednotlivcov, pričom veľké dejiny sa premietajú do každodenného života. Dôsledky rozhodnutí našich predkov v kritických situáciách nás ovplyvňujú dodnes. Dejiny sú v knihe podané jednoducho a zrozumiteľne, pričom jazyk je prispôsobený mladým čitateľom. Texty sú obohatené obrazovým materiálom a odkazmi na dobové záznamy, filmy, piesne a literatúru. Knižka môže slúžiť ako pútavo napísaná učebnica pre žiakov a študentov. Učitelia dejepisu môžu využiť pripojený link na metodickú príručku od Michala Bohuša, ktorú si môžu bezplatne stiahnuť. Ostatným čitateľom, ktorí hľadali kvalitnú výuku dejepisu, pomôže rýchlo sa zorientovať v historických udalostiach na Slovensku od roku 1945 do konca mečiarizmu, vrátane ich príčin, následkov a vplyvu na súčasnosť.

V čem jsou liberálové stejní jako fašisti? Jaké to je, když vás vaše společnost nenávidí? Nad tématy naší současnosti a minulosti se setkávají dvě generace novinářů s odlišnou zkušeností. Československý intelektuál, jehož formovalo dětství a mládí v disentu spolu s listopadovým angažmá, a nadějní žurnalisté, narození do svobodné společnosti. Těžko bychom hledali někoho, kdo lépe než Šimečka rozumí Čechům i Slovákům současně a dovede jejich příběh posoudit ve středo- a východoevropských souvislostech. Šimečkovy vlastní životní osudy, s nimiž se také seznámíme, ho přitom nevedou k pesimismu, ale naopak k vůli hledat východiska ze zdánlivě bezvýchodných situací. V závěru rozhovoru se karta obrací a zpovídaný se stává tázajícím, mladí novináři jsou tak postaveni před otázky týkající se rozdělené společnosti, generačního střetu a hodnot, které již nesdílí se svými rodiči.

Vraj zo všetkých skvelých textov, ktoré Milan Šimečka napísal, sú i tak najlepšie listy, ktoré napísal svojej žene a synom z ruzyňskej väznice, kde od mája 1981 strávil trinásť mesiacov. Svetelné znamenia sú zvláštnym dialógom medzi otcom a synom, ktorý sa neodohráva v reálnom čase ani vo fyzickej blízkosti a čo je najdôležitejšie, touto spoločnou kolážou ukazujú aj inú tvár doby zmrzačenej komunistickou diktatúrou.

Martin M. Šimečka je burič aj tíšiteľ, provokatér aj mysliteľ, spytujúci sa aj rozprávač, najmä je to však rýdzi intelektuál, akých má stredná Európa málo. Vždy je totiž najprísnejší sám k sebe, a keď premýšľa o svete, skôr či neskôr začne hľadať svoju zodpovednosť za jeho podobu. Už dvakrát sa stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Martin vo svojej knihe prejavuje lásku k Slovensku tým najlepším možným spôsobom – je k nemu kritický. Jeho vzťah totiž neurčujú štátne hranice, národné piesne či trepotajúce vlajky, ale opäť onen pocit zodpovednosti. A z toho plynie nádej.