Jakub Milčák Bücher

Rozšírené a upravené vydanie poézie svätého Jána z Kríža Živý plameň lásky v editorskej konkretizácii, preklade a interpretácii Jána Zambora kompletizuje a čiastočne reviduje jej prekladový obraz. Kniha prináša aj dve básne tohto autora v preklade jeho prvého slovenského prekladateľa Karola Strmeňa. Súčasťou vydania je rozšírená verzia Zamborovej štúdie o básnikovej poézii a jeho životopisná skica o autorovi. Súbor dopĺňajú básne Janka Silana a Jána Zambora viažuce sa na túto výnimočnú osobnosť. Výtvarný sprievod ku knihe vytvoril Petr Veselý. Svätý Ján z Kríža (1542 – 1591) je vrcholný predstaviteľ španielskej mystickej poézie. Ako karmelitánsky rehoľník študoval na univerzite v Salamanke. Pod vplyvom svätej Terézie Ježišovej prešiel k reformným bosým karmelitánom a stal sa spoluzakladateľom kláštorov ich mužskej vetvy. Obutí ho deväť mesiacov väznili v Tolede. Tam sa zrodili viaceré jeho básne i preňho charakteristický symbol temnej noci. Jeho poézia je výrazom intímnej mystickej skúsenosti a cesty duše k zjednoteniu s Bohom. Je veľkým lyrikom lásky, tvorcom mysticko-erotickej poézie elastickej stavebnosti a zriedkavej krásy, v ktorej sa pozemské spája s nadpozemským.

What makes Shakespeare's sonnets exceptional and original? Primarily, it lies in the fact that Shakespeare was, unlike most other sonnet authors, primarily a dramatic and theatrical poet. The sonnet's confined space, measuring five feet wide and fourteen lines high, serves as a small Shakespearean stage where every word acts as a performer and each line represents a theatrical part. Within this limited, precisely defined space, Shakespeare showcases his artistry. The originality of his sonnets is rooted in their extraordinarily wide range of emotions and passions, encapsulating nearly the entirety of love's experience. Shakespeare's sonnets explore both joyful and painful love, erotic and platonic love, faithful and unfaithful love, pure love and love that is betrayed and constantly wounded, selfish love as well as selfless, sacrificial love. Each sonnet can be seen as a conversation or a letter in verse, with the entire collection resembling poetic correspondence. It is not grand art but rather occasional poetry, akin to poetic letters—Shakespearean mail that conveys the paradoxes of concrete existence.