Gejza Vámoš Bücher

Atómy Boha, román o „hrdinstve" a syfilise (D. Okáli), vyšiel po prvýkrát v roku 1928. Dobová kritika odmietla jeho tematickú i ideovú stránku, ako aj osobitosť jazyka a románovej kompozície. Š. Krčméry Atómy Boha označil za „najnihilistickejšie dielo literatúry slovenskej". Vámoš však týmto románom nechcel len šokovať a prekonávať spoločenské a literárne tabu. Jeho ambíciou bolo integrovať poznatky medicíny a filozofie do literatúry, vďaka čomu by sa literatúra mohla podielať na prevýchove ľudstva.

Významný román slovenského modernizmu, spájajúci v sebe prvky naturalizmu a expresionizmu. Román Atómy Boha od Gejzu Vámoša bol po prvý raz publikovaný v dvoch zväzkoch v roku 1928. Keďže medzi kritikou i verejnosťou vyvolal silný ohlas, v nasledujúcich rokoch sa dočkal niekoľkých reedícií a dodnes sa teší čitateľskému záujmu. Jeho ústrednou postavou je lekár Karol Zurian, ktorý pracuje v pražskej nemocnici, kde sa pokúša vynájsť liek na pohlavnú chorobu. Zurian čelí neprajnosti zo strany kolegov lekárov, vlastným kariérnym ambíciám, ale aj komplikovanej láske neúprosnej partnerky, ktorú nazýva Medúza. Vámošov román vychádza z jeho vlastných lekárskych skúseností, ale aj z jeho filozofickej koncepcie, takzvaného princípu krutosti: postava Zuriana sa totiž z pozície lekára snaží naprávať krivdy spôsobené nemilosrdným Bohom, ktorý na ľudstvo zoslal najrôznejšie choroby a kochá sa v ich utrpení.

Rakúsky psychoanalytik Sigmund Freud skúmal v jednej svojej štúdii princíp slasti. Gejza Vámoš sa vo svojej dizertačnej práci na filozofickej fakulte zaoberal iným princípom, princípom krutosti. Vámoš považuje tento princíp za vlastný celej organickej ríši (vrátane človeka) a ako jeho protiváhu vidí princíp lásky.

V knižke, považovanej za Vámošovo umelecky najvydarenejšie dielo, dozvieme sa o príčinách uzavretosti židov, o tom, prečo slovenský národ toto plemeno neasimiloval (národniarov nepotešil autorov názor, že chyby sú na oboch stranách), nájdeme tu tiež jasnozrivé poznámky o všadeprítomných židovských intelektuáloch a revolucionároch. Nemôžu nás nezaujať postrehy, ktorých možno trocha na efekt vypointovaná cynickosť bola naplnená, ba až prekonaná realitou. Zaujímavé úvahy nájdeme pri hodnotení národných pováh. Málo intelektuálov sa dokázalo s takým odstupom pozrieť na vlastný národ a dokonca propagovať v rámci súznenia s moderným svetom jeho asimiláciu. Expresionizmus nie je pre Vámoša módou či literárnou hrou, ale prostriedkom, ako - preniknúť do drene skutočnosti - vydať jej hnusote napospas vlastné vnútro.

Autor patrí k výrazným osobnostiam medzivojnovej slovenskej prózy. Kniha Jazdecká legenda je výber šiestich noviel. Novela Jazdecká legenda je humoristické rozprávanie o zážitkoch štyroch lekárov, ktorí počas vojenskej služby absolvujú polročný jazdecký výcvik. Príbeh je plný sarkastického humoru a neľútostnej satiry vojenských praktík. Kniha obsahuje aj výber ďalších autorových noviel (Editino očko, Moja malá Macka, Holčička, Maryla a Atómy Boha). Výber zostavil a doslov napísal Miloš Ferko.

Román Hrušovianski hriešnici je doposiaľ nepublikovaná a zrejme posledná próza významného medzivojnového autora Gejzu Vámoša (1901 – 1956), ktorý krátko po napísaní diela (1938) emigroval na jar 1939 cez Francúzsko do Číny, neskôr do Brazílie, kde pracoval ako lekár. Román sa odohráva vovidieckom prostredí, sčasti v židovskej komunite, a mapuje život vtedajších stredoškolákov a ďalších dedinčanov, krútiac sa okolo peripetií s dospievaním a láskou. Do príhod sú povpletané aj úvahové filozofické pasáže o ľudskom živote a tiež až naturalisticky otvorené obrazy o strastiach dospievajúcich chlapcov. Konflikt rozbúrených šestnásťročných chalanov s vžitými obmedzeniami z kresťanského a židovského náboženstva vedie mladých hrdinov k hľadaniu riešenia v ideovej rovine. Postavy spoločne s autorom riešenie nachádzajú v mýte o zlatom veku, v ktorom by ľudia žili bez závisti, obmedzení či vojen. Ideovou koncepciou hľadania zlatého veku dokonalosti a šťastia človeka kniha nadväzuje na Vámošov predchádzajúc román Odlomená haluz.

Obsahuje dve novely Editino očko a Jazdeckú legendu a poviedku Jesť. Vámoš v r. 1925 debutoval knižne zbierkou noviel Editino očko. Vyšla ako prvý zväzok novozaloženej Edície mladých slovenských autorov. Zaradil do nej príspevky publikované v časopise Svojeť a Mladé Slovensko. Novely sú výrazom autorovho pesimistického názoru na skutočnosť a skeptického vzťahu k človeku, ale aj naliehavej potreby varovať ho, usmerňovať a prevychovávať. Ako lekár uplatňoval v pohľade na človeka výrazné biologické hľadiská. Skúmal ho cez základné fyziologické funkcie a snažil sa postihnúť určujúce motivácie jeho správania sa a činov. Objavil uňho celý rad negatívnych vlastností, ako je egoizmus, pýcha, krutosť a i. Pesimisticko-skeptický svetonázor neviedol však Vámoša iba k defetizmu: ustavične osciloval medzi rezignáciou a vzburou. Z daného stavu videl iba jediné východisko - lásku k blížnemu. (Encyklopédia slovenských spisovateľov. Obzor : Bratislava, 1984)