Anna Grusková Bücher

Publikace věnovaná přínosu čtyř významných dramatiků vídeňské moderny — Hugo von Hofmannsthala, Arthura Schnitzlera, Hermanna Bahra a Karla Krause.

Anna Grusková vo svojej umeleckej reportáži hľadá stopy Dr. Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej v archívoch, múzeách, knižniciach, súkromných zbierkach, rozpráva sa s pamätníkmi a vedkyňami. Priamo v starobylej Banskej Štiavnici vytvára živý portrét modernej prvorepublikovej ženy, priekopníčky demokracie na Slovensku. Alžbeta Gwerková-Göllnerová (1905 – 1944), rodáčka z Čierneho Balogu, literárna vedkyňa, historička a prekladateľka. Spoločne s Jarmilou Zikmundovou boli autorkami a editorkami vyše šesťstostranovej knihy pre výchovu demokratickej ženy Žena novej doby (1938 a 1939). Bola účastníčkou Slovenského národného povstania.

Kto si dnes spomenie, ako vyzerala bratislavská podstaničná štvrť pred mnohými desaťročiami? Aké bolo dnešné Námestie slobody, desaťdomky - Zehnhäuser, YMCA, trhovisko Žilinská? Kto si spomenie na kuchárku, ktorá si na dvore každé ráno mlela kávu? Autorka, Anna Grusková o tom rozpráva prostredníctvom vlastných aj požičaných príbehov.

„… jako když v baráku zbourají fasádu, a ty vidíš ty zbytky pokojů, tapet a dlaždiček, stopy po lidech, kteří tam žili, ale už jsou pryč.“ Komůrky Anny Gruskové se odehrávají mezi dcerou a otcem, krutostí a něhou, mezi současností a obdobím normalizace, mezi divadlem a filmem.

Aj v tom najmenšom mestečku či dedine na území dnešného Slovenska sa našli Romeovia a Júlie, Kubovia a Aničky. Záľubu v „divadelníčení“ si do nových domovov priniesli aj slovenskí vysťahovalci a následne ju zaznamenali prostredníctvom fotografie. Fotografia zachytáva to, čo už nikdy nebude rovnaké, teda smrť okamihu. Na podobnom princípe funguje aj divadlo, ktoré prebieha a zároveň zomiera v čase a priestore medzi hercami a divákmi. Dlho to bola jedine fotografia, ktorá mu zabezpečovala ďalší život.