Peter Mulík Reihenfolge der Bücher

Publikácia je súborom sond do dejín Slovenska a Slovákov s cieľom ukázať, ako kresťanstvo formovalo spoločnosť, národ a štát. Vo všeobecnej časti venovanej pôsobeniu kresťanstva na spoločnosť sa zaoberá pôvodom a charakterom štátu, oddeľovaním sakrálnej a profánnej sféry západnej spoločnosti, právami štátu, jeho duchovnou podstatou a etickým základom. Venuje sa aj o téme ľudských práv, mieru a konfliktu, ako aj obnove spoločnosti z hľadiska úloh štátu. Skúma kresťanský pôvod kultúry u Slovanov, pôvod sedemdňového týždňa a vplyv antického kresťanstva na Slovanov. Sleduje transformáciou cyrilo-metodskej myšlienky v slovenských dejinách, začiatky uctievania Cyrila a Metoda, prerod náboženského cyrilo-metodského kultu na národnú tradíciu a politický rozmer cyrilo-metodského kultu. Okrem iného podáva aj odpovede na otázky, odkedy sa voláme Slováci, ako naši predkovia prispeli k založeniu kresťanského uhorského štátu, či sme boli porazení alebo jeho spolutvorcovia, či sme prijali starých Maďarov pohostinne, alebo sme boli Maďarmi podmanení. Nevyhýba sa ani téme uhorského patriotizmu u Slovákov, podielu reformácie a rekatolizácie na formovaní Slovákov, vplyvu náboženstva na koncepcie spisovného jazyka Slovákov.

Publikácia Rok slovenských historických rozhodnutí sa venuje roku 1939, ktorý bol jedným z najdôležitejších prelomových rokov v našich dejinách. Cieľom publikácie je zreteľnejšie ukázať vzájomné súvislosti vývoja, keď v záujme vedeckej objektivity posudzovania jednotlivých udalosti, Slováci a Slovensko neboli len objektom búrlivých medzinárodnopolitických zmien, ale aj subjektom, ktorý rozhodoval o závažných otázkach, natrvalo zapísaných v dejinách národa. Publikácia analyzuje prvé Programové vyhlásenie slovenskej vlády v dejinách z 21. februára 1939. Opisuje marcovú krízu 1939 a vznik Slovenského štátu 14. marca 1939. Zaoberá sa legitimitou vyhlásenia Slovenského štátu a prvou vojnou proti Slovenskej republike, vedenej Maďarskom. Skúma charakter a typológiu prvej Ústavy Slovenskej republiky z 21. júla 1939. Opisuje vznik župného zriadenia Slovenskej republiky. Zaoberá sa účasťou Slovenskej republiky na vojne proti Poľsku v 1. – 15. september 1939.

Publikácia je určená pre slovenskú verejnosť ako základná informácia o najdôležitejšom dokumente slovenských dejín a česko-slovenských vzťahov 20. storočia. Vydaním tejto knihy si pripomíname 100. výročie podpísania Česko-slovenskej dohody (31. mája 1918), známej viac ako Pittsburská dohoda, ktorú podpísali zástupcovia amerických Slovákov a amerických Čechov spolu s Tomášom G. Masarykom, predsedom exilovej Československej národnej rady. Dohoda predpokladala vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov a zároveň Slovákom garantovala štátoprávnu autonómiu na území Slovenska.

Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie. Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.

Historici sa pokúsili z hľadiska modernej historiografie zhodnotiť najdôležitejšie dejepisné práce tohto najvýznamnejšieho slovenského historika 19. storočia a významného matičného činovníka. Konfrontovali niektoré Sasinkove náhľady s najnovšími vedeckými poznatkami, pričom vyzdvihli široký záber vedomosti autora a všeobecný rozhľad, zodpovedajúci dobe v ktorej žil.Všimli si zvláštne terminologické novotvary, ktoré Sasinek vytváral. Vyzdvihli didaktickú a formálnu stránku jeho učebníc dejepisu, ktoré spĺňali aj náročné kritéria pre učebnice. Zhrnuli Sasinkove celoživotné vedecké názory. Išlo najmä o autochtónnosť Slovákov na našom území, o slovenskosť Veľkej Moravy, o Slovákoch ako spolutvorcoch uhorského štátu a o dlhodobej existencii „slovenského kniežatstva“ v Uhorskom kráľovstve. Sasinek podrobne skúmal uhorské dejiny zo slovenského pohľadu. Jeho historické syntézy by si zaslúžili reedíciu.

Z historie je známe, že v minulosti aj v súčasnosti sa pomenovania kmeňov a národov menili či alternovali, ale často sú naozaj iba výsledkom vedeckej dedukcie a logickej úvahy. Slovenská histografia je veľa dlžná Slovákom v otázke ich etnogenézy.

Zborník z rovnomennej medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 30. septembra až 2. októbra 2009 v Bratislave, prináša príspevky 41 odborníkov zo Slovenska, Českej republiky, Ruska, Poľska, Nemecka, Bulharska, Ukrajiny, Slovinska, Talianska, Maďarska a Francúzska. Zborník poskytuje zaujímavý a široký pohľad na politiku komunistických štátov voči cirkvám a náboženstvu vo všeobecnosti, ale informuje aj o špecifikách vývoja v jednotlivých krajinách. Príspevky sú rozdelené do kapitol: Bezpečnostné zložky štátu vo vzťahu k cirkvám, Totalitný režim vo vzťahu k reholiam a náboženským spoločnostiam, Legislatíva upravujúca vzťahy cirkví a štátu, Prostriedky a metódy proticirkevnej politiky komunistických štátov, Inštitúcie štátneho dozoru, Médiá a komunistická proticirkevná politika a Kolaborácia cirkví s komunistickým režimom. Príspevky sú publikované v slovenskom, českom a anglickom jazyku.

Andrej Hlinka patrí ku kontroverzným postavám našej histórie. Jedni ho zatracujú, iní velebia. Táto kniha nemá ambície ani vyzdvihovať, ani zatracovať. Opisuje Hlinku z rôznych pohľadov - ako kňaza, vedúceho predstaviteľa strany, bojovníka za autonómiu Slovenska, ale aj ako človeka. Je ďalším kúskom do mozaiky národných dejín.

Zborník príspevkov historikov, archeológov, literárnych vedcov na konferencii k 175. výročiu narodenia Franka Víťazoslava Sasinka, najvýznamnejšieho slovenského historika druhej polovice 19. stor. a začiatkom 20. stor. Hodnotí celkový prínos Sasinka do slovenskej historiografie a kultúry, jeho vedecko- organizačnú a vydavateľskú činnosť. Celkovú mozaiku portrétu tejto osobnosti dopĺňajú faksimile ukážok Sasinkových monografií.

Kolektívna monografia mapuje existenciu SĽS od jej vzniku r.1905 až po zánik na jar 1945.