Miroslav Londák Reihenfolge der Bücher

Publikácia je piatym zväzkom dlhodobého projektu Historického ústavu SAV – Dejiny Slovenska v 20. storočí. Publikácia je rozdelená na dve relevantné časti – prvá, s názvom Obmedzená demokracia (1945 - 1948), sa zaoberá prvým povojnovým obdobím. Československo sa po skončení 2. svetovej vojny ocitlo vo sfére vplyvu Sovietskeho zväzu, čo malo determinujúci vplyv i na vývoj slovenskej spoločnosti. Druhá časť publikácie (s názvom Od februára 1948 do konca 50. rokov) mapuje obdobie, ktoré sa začalo štátnym prevratom v roku 1948 a nastolením monopolu moci komunistickej strany. Československo sa stalo pevnou súčasťou sovietskeho mocenského bloku a stalo sa jeho integrálnou súčasťou v konfrontácii medzi Východom a Západom. V priebehu niekoľkých mesiacov po prevrate sa vytvoril komunistický totalitný systém – v ňom síce existoval Národný front ako politická inštitúcia, no stal sa len fasádou na zakrytie fungovania komunistickej diktatúry.

Publikácia, ktorá sa dostáva k čitateľovi, je výsledkom dlhoročnej práce PhDr. Miroslava Londáka, DrSc. Autor sa v nej zaoberá hospodárskym vývojom v období, ktoré nasledovalo po skončení druhej svetovej vojny, pričom sa neustále venuje i politickým súvislostiam vývoja spoločného československého štátu. Vychádza nielen z oficiálnych štatistických dát, no relevantným prameňom sú i dokumenty deponované v slovenských i českých archívoch. Publikácia približuje aj osudy významných slovenských ekonómov 60. rokov 20. storočia a glosuje činnosť A. Dubčeka.

Publikácia vznikla pri príležitosti 50. výročia česko-slovenskej jari roka 1968. Slovenskí a českí autori, tiež odborníci z viacerých významných zahraničných vedeckých a univerzitných pracovísk od Paríža až po Moskvu, sa v nej zamýšľajú nad týmto významným medzníkom našich dejín -s odstupom desaťročí reflektujú udalosti, ktoré mali politický a historický vplyv nielen na Československo, ale aj na satelity Sovietskeho zväzu a aj jeho vlastnú budúcnosť. Signalizovali nielen začiatok konca komunistickej éry, ale mali konotácie aj na európsku politickú budúcnosť. Dielo vyšlo v spolupráci s Historickým ústavom SAV.

Kniha má parametry jakési zprávy o slovenské společnosti v kontextu jejího evropského historického vývoje a vlivů. Dává čtenáři, který měl často o Slovenské republice informace a představy jen z občasných článků, reportáží a komentářů v médiích, příležitost hlouběji pochopit příčiny událostí, jevů i politických konfliktů a rozhodnutí na Slovensku, jež ho zaujaly nebo překvapily. Snahou autorů bylo poskytnout čtenáři dostatek informací o Slovensku a jeho vývoji v širších historických souvislostech, aby se mohl zasvěceně ptát na politické, ekonomické, sociální a kulturní stránky života dnešní slovenské společnosti. Dnes je Slovenská republika demokratickým státem a respektovanou součástí Evropské unie. Ambicí kolektivu autorů tak bylo představit v této publikaci složitou cestu Slovenska k jeho samostatné demokratické státnosti ve 20. století, a především zachytit nejpodstatnější tendence společenského vývoje, jímž Slovenská republika prošla po 1. lednu 1993, až do období před historicky prvním předsednictvím v Radě EU.

Na publikácii sa podieľalo takmer 20 špičkových slovenských a českých historikov. Pripravili v nej nový unikátny pohľad na tohto populárneho politika. Okrem viacerých nových, doteraz neznámych faktov z Dubčekovho života, prináša kniha vyvážený text, v ktorom sa autorom podarilo odstrániť nánosy historických legiend a mýtov. Podľa predstaviteľov SAV kniha má objektívny pohľad na niekdajšieho bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ. Autori v nej objasňujú dôvody Dubčekovho konania v kontexte vtedajšieho historického vývoja v rokoch 1968–1969. Vrcholného predstaviteľa Pražskej jari nevelebia ani nediskvalifikujú – ukazujú ho takého, aký bol, v historickom kontexte.

U příležitosti stého výročí vzniku samostaného československého státu vznikla publikace, kterou zpracoval kolektiv renomovaných českých a slovenských historiků. Zachycuje dějiny republiky od první světové války (tedy ještě před jejím ustanovením) až do rozpadu federace v roce 1992 (s nastíněním následujícího vývoje obou nově vzniklých států). Text knihy je doprovázen mnoha fotografiemi a rozsáhlou bibliografií.

This book, unique of its kind, informs the reader about the history and development of Slovakia and the Slovaks. The chapters focus on Slovakia’s political history as a nation living under Hungarian rule; the formation of a common democratic state with the Czechs since 1918; the subsequent fall of that state, destroyed by successive dictatorships imposed from abroad, and its eventual restoration. Although the reader learns about political, economic and social developments under the Communist regime, the book focuses on the years following the Velvet Revolution of 1989 and the Velvet Divorce of 1993: the new role of the churches, the new orientation of foreign policy towards the West, and the transformation of the centrally planned economy into a market economy. In 1993, Slovakia became a sovereign state; in 2004, the Slovaks’ successful accomplishment of the difficult transition of economy, politics and society was rewarded with EU membership. This book is rich in detail and sources available to the Western reader for the first time. It is recommended to everybody interested in the history of the Slovaks in Europe and the European Union.

Cieľom publikácie je syntetizujúci pohľad na diskontinuitné obdobie rokov 1968 - 1971 na Slovensku, v československých súvislostiach, obdobie, ktoré rozhodlo o tom, aký bude vývoj v ďalších dvoch desaťročiach našich dejín.

Predkladaná publikacia GUSTÁV HUSÁK, moc politiky - politik moci je výsledkom tímovej práce viacerých, mladých i skôr narodených, historikov. Hľadá odpovede na viaceré otázky: Bol Husák suverénnym vodcom komunistickj strany či len bábkou v sovietskych rukách? Zmiernil dosahy augustovej invázie 68 v čase normalizácie? Čo prežíval od mladosti? Ako sa zapísal do dejín Slovenského národného povstania? Čo prežíval vo väzení v divokých 50. rokoch? Viedlo nakoniec jeho kroky niečo iné než fascinácia mocou? V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z pološera našej komunistickej minulosti však zväčša vystupujú aj „postavičky" šedého priemeru, ktorých bolo v komunistickej totalite väčšina. Gustávovi Husákovi sa „ušla“ tá lavica obžalovaných, v mnohom oprávnene a nespochybniteľne. Jeho aktuálna storočnica je vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu hlbšie sa zamyslieť nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

V najnovšej publikácii, na pozadí snáh o ekonomické reformy, s ktorými sa komunistický režim v Československu prichádzal v 50. a 60. rokoch 20. storočia, autor prináša príbeh slovenskej ekonomiky, ktorý nebol ani zďaleka taký optimálny, za aký ho režim s obľubou vyhlasoval.