Ernest Hartmann Bücher

The Nature and Functions of Dreaming presents a comprehensive theory of dreaming based on many years of psychological and biological research by Ernest Hartmann and others. Critical to this theory is the concept of a Central Image; in this volume, Hartmann describes his repeated finding that dreams of being swept away by a tidal wave are common among people who have recently experienced a trauma of some kind - a fire, an attack, or a rape. Dreams with these Central Images are not dreams of the traumatic experience itself, but rather the Central Image reveals the emotional response to the experience. Dreams with a potent Central Image, like the tidal wave, vary in intensity along with the severity of the trauma; this pattern was shown quite powerfully in a systematic study of dreams occuring before and after the September 11 attacks in New York. Hartmann's theory comprises three fundamental elements: dreaming is simply one form of mental functioning, occurring along a continuum from focused waking thought to reverie, daydreaming, and fantasy. Second, dreaming is hyperconnective, linking material more fluidly and making connections that aren't made as readily in waking thought. Finally, the connections that are made are not random, but rather are guided by the dreamer's emotions or emotional concerns - and the more powerful the emotion, the more intense the Central Image.

Hranice sú všade, či už vo vonkajšom svete alebo v našich mysliach. Zatiaľ čo oblasti a témy sú podrobne skúmané, hranice medzi nimi zostávajú ignorované. Ernest Hartmann sa snaží ukázať, že hranice sú predmetom výskumu. Hranice v našich mysliach môžu byť pevné alebo tenké. „Pevné hranice“ znamenajú izolačné rozlíšenia, zatiaľ čo „tenké hranice“ umožňujú splynutie a miešanie. Tieto koncepty majú aj biologický základ v mozgu. Hartmann rozvinul a kvantifikoval koncept pevných a tenkých hraníc, pričom zdôraznil ich vplyv na naše kolektívne ja, spoločnosť, politiku, zákony, jazyk, vedu, umenie a náboženstvo. Osobné a spoločenské hranice sa menia, keď sme v ohrození, čo ovplyvňuje aj podstatu vojny a mieru. Dielo je praktické aj teoretické a ponúka nový pohľad na hranice nášho chápania ľudskej podstaty. Hartmannova práca o hraniciach v psychológii ukazuje ich obrovský vplyv na spoločnosť a kultúru. Syntetické chápanie týchto dimenzií môže prispieť k lepšiemu porozumeniu ich dynamickej súhry. Hartmann odhaľuje dichotómiu medzi pevnými a tenkými hranicami, pričom skúma nielen neurologické, ale aj filozofické aspekty tejto problematiky.

Podstata a funkcie snívania prináša pohľad na komplexnú teóriu snívania založenú na dlhoročnom psychologickom a biologickom výskume Ernesta Hartmanna a ďalších. Zásadnou koncepciou tejto teórie je myšlienka ústredného obrazu sna; Hartmann v tejto knihe dokazuje, že ľudia, ktorí nedávno zažili nejaký traumatický zážitok – požiar, útok či znásilnenie – opakovane prežívajú sen, v ktorom ich zmetie prílivova vlna. Sny s takýmito ústrednými obrazmi nezobrazujú skutočný traumatický zážitok, ale ústredný obraz v nich odhaľuje emocionálnu reakciu na tento zážitok. Sny so silným ústredným obrazom, napríklad sny o prílivovej vlne, sa líšia v intenzite v závislosti od závažnosti traumatického zážitku; tento model sa nepopierateľne dokázal v systematických výskumoch snov z obdobia pred teroristickými útokmi v New Yorku 11. septembra 2001 a po tomto období. Hartmannova teória obsahuje tri základné elementy: snívanie je len jednou z foriem fungovania našej psychiky, objavuje sa v kontinuu, ktorého spektrum tvorí sústredené bdelé myslenie, rozjímanie, meditovanie, fantazírovanie, denné snenie a snívanie v spánku. Po druhé, snívanie je hyperkonektívne, spája materiál plynulejšie a vytvára spoje, ktoré sa nedajú tak ľahko vytvoriť v myšlienkach počas dňa. a napokon, spoje, ktoré sen vytvára, nie sú náhodné, sú pod vplyvom emócií a emocionálnych stavov snívajúceho, takže čím silnejšia emócia, tým intenzívnejší je centrálny obraz.