Peter Zubko Reihenfolge der Bücher

Pramenné vydania sú zdrojom komplexného výskumu a slúžia pri komparácii poznatkov s aktuálnym stavom poznania. Edícia Bradačovej Rukoväti cirkevných dejín je takýmto pramenným materiálom, ktorý prináša množstvo svedectiev o stave kultúrneho myslenia na prelome 18. a 19. storočia. Je to dobová historiografická príručka a zároveň prameňom poskytujúcim poznatky o rozvoji myslenia spoločnosti a cirkvi. Rukoväť synopticky reflektuje dobovo aktuálne diela a vďaka svojej koncíznosti, presnosti a svojmu reflexívnemu nadhľadu sa vymyká zo súboru podobných spisov obdobia, v ktorých prevládali viac či menej apologetické a fundamentalistické interpretácie založené na príslušnosti ich autorov ku kultúrno-konfesionálnej tradícii. Svojou nadčasovou interpretáciou javov a udalostí dielo predbehlo dobu. Bradačova Rukoväť je dôležitým svedectvom o stabilite kultúrneho povedomia byzantsko-slovanskej tradície v slovenskom a stredodunajskom prostredí v kontexte duchovného dedičstva založenom na cyrilo-metodskej tradície.

Slovenský Kalvínsky Žaltár je dielom slovenských kalvínov z východného Slovenska z polovice 18. storočia, ktoré je doteraz známe skôr informatívne najmä z vedeckých a odborných článkov, no širšia verejnosť sa s ním priamo nikdy nestretla. Ide o bohoslužobnú knihu, ktorá z hľadiska svojho prekladateľského významu patrí ku klenotom prekladateľskej duchovnej literatúry Slovákov. Cieľom vydania slovenského kalvínskeho Žaltára z roku 1752 je sprístupniť text v diplomatickom prepise. Súčasťou vydania je monografické spracovanie fenoménu kalvínskeho (resp. ženevského) Žaltára v slovenskom prostredí. Autori štúdie sa venujú jeho štruktúre, použitiu a miestu v kalvínskej duchovnej kultúre na Slovensku, historickým a jazykovým reáliám vzniku prekladu slovenského Žaltára.

Jezuiti Melichar Grodecký a Štefan Pongrác a ostrihomský kanonik Marek Križin sa pred štyristo rokmi, teda 7. septembra 1619, stali obeťami politických zápasov vo vtedajšej habsburskej monarchii a náboženskej neznášanlivosti, ktorá neváhala použiť aj hrubé násilie voči tým, čo neboli ochotní vzdať sa svojej viery a presvedčenia, ba siahnuť im aj na život. Kniha, ktorá pri príležitosti štvorstého výročia mučeníckej smrti košických mučeníkov vychádza, vznikla organickým spojením prác niekoľkých autorov. Nájdete v nej historické súvislosti, ktoré podáva Rajmund Ondruš SJ, životopisné portréty mučeníkov, z ktorých dva o jezuitoch mimoriadne dôkladne spracoval Milan Hudaček SJ, zaujímavo spracovaný prehľad o kulte košických mučeníkov od Petra Zubka. Osobitnú časť tvorí správa o antropologickom výskume relikvií a bohatá obrazová príloha. Veríme, že informácie o našich dejinách a osobnostiach, ktoré boli protagonistami týchto dejín, o príklade apoštolského života a hrdinskom svedectve vernosti svätých mučeníkov, o úcte a dôvere v Božiu pomoc sprostredkovanú na ich príhovor, prinesú čitateľom tejto novej publikácie osoh a budú im povzbudením.

Publikácia s celým názvom Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie prináša na 190 stranách zaujímavé a užitočné informácie aj o dodnes stojacich i zaniknutých stredovekých chrámoch Šariša. Popísané sú tam tak aj dnes už dávno neexistujúce stredoveké stavby v obciach Rožkovany či Torysa. Nájdeme tu údaje o stave kostolov, ich vybavení a zasvätení, ako aj o poznámky o etnicite a úrovni náboženského života veriacich či zmienky o iných konfesiách.

Predložený súbor štúdií prináša výsledky výskumov viacerých členov Centra excelentnosti SAV (okrem príspevku L. Riškovej, ktorý je výsledkom plnenia úloh iného projektu) Dejiny slovenskej slavistiky 19.-20. storočia (postavy slovenského národného obrodenia + Ján Stanislav – ich činnosť a dielo v európskom kontexte). Príspevky sa venujú výskumu viacerých stránok diela osobností z čias slovenského národného obrodenia (P. J. Šafárik, J. Kollár, J. Záborský) z jazykovedného, literárnovedného i historického pohľadu, venujú sa charakteristike tvorby slovenských vzdelancov, ktorí v základných spoločensko-kultúrnych postojoch nadväzujú na svojich predchodcov. Predkladajú sa a dokumentujú zistenia, ktoré charakterizujú spoločensko-kultúrne prostredie slovenských vzdelancov s jeho typickými východiskovými postojmi k slovenskému historickému, kultúrnemu a jazykovému vývinu. Osobitná pozornosť sa venuje aj spoločensko-kultúrnym aktivitám vzdelancov z okruhu byzantsko-slovanskej obradovej a kultúrnej tradície na východnom Slovensku.