Michal Baláž Bücher

Hlavnému hrdinovi, ktorého môžeme nazvať Fišer, sa zrazu zhorí duša a musí sa naučiť žiť bez nej. Absurdno-realistický román zachytáva proces, ako sa z človeka, ktorý dozrieva, vytráca nedefinovateľná energia. Rozprávač, cynický a ironický, neberie vážne takmer nič, vrátane seba. Fišer sa prebúdza v noci s pocitom, že niečo horí, a jeho myšlienky sa zmieňujú o temnej noci, ktorá symbolizuje hlboké vnútorné pocity. Pokusy o úľavu, ako pitie vody či zadržiavanie dychu, sú neúspešné. V súčasnosti je ťažké nájsť zrkadlo, v ktorom by sa odrážala história ľudstva, a nie len jeho tvár. Fišer sa zamýšľa nad fastfoodom a jeho vplyvom na život, pričom sa snaží uniknúť do minulosti. Cíti sa vzdialený od domova, ktorý sa zdá byť stále ďalej. Rozhoduje sa sadnúť si na lavičku a čakať na zmenu, zatiaľ čo sa zamýšľa nad predpokladateľnosťou ľudí okolo seba. Keď počuje hlas Ilony, jeho známej, očakáva zranenie, no ona sa ukáže ako nečakaná zbraň. Stojí pred ním s divokými očami, a tak sa začína nový zvrat v jeho príbehu.

Výsledky aktuálneho ročníka súťaže sú pre mňa osobne dobrou správou, pretože sme mali možnosť čítať sebavedomých zástupcov veľmi odlišných poetík. Nedá sa určiť jeden dominujúci prúd. Kvalitných reprezentantov si našla poézia civilná, konceptuálna, experimentálna, imaginatívna, čítali sme básne v tom najlepšom smere angažované, milostnú a prírodnú lyriku aj rôzne kombinácie vyššie spomenutého. Bez toho aby sme sa o tom v porote vopred dohodli, v spoločnej zhode sme hľadali naprieč kategóriami, nemali sme potrebu jeden smer vyzdvihnúť na úkor ostatných. Šlo nám jedine o silu výrazu a osobitosť básnického videnia. Verím, že výsledok náš zámer potvrdil. Uverejnené básne vybrala odborná porota v zložení Jitka N. Srbová (predsedníčka), Mila Haugová, Eva Tomkuliaková a Adam Borzič.

V novej básnickej knihe Michala Baláža Mínus telo prichádza autor s pestrou prehliadkou textov, v ktorých s presnosťou a dôvtipom vnímavého pozorovateľa sleduje nielen procesy vnútorné, ale aj dianie a neduhy sveta okolo nás. Baláž je všestranne nadaný autor - známy je ako básnik, dramatik, dramaturg či režisér, v roku 2018 sa stal laureátom prestížnej literárnej súťaže Básne SK/CZ. Túto všestrannosť možno badať i v jeho básnických textoch; tie môžeme čítať ako glosy, ktoré nás na jednej strane pobavia, na strane druhej však aj scitlivujú voči spoločenským javom, s akými sa denne stretávame. Mínus telo je zároveň zbierkou básní, oplývajúcich trefným vtipom - v súčasnej slovenskej poézii stále vzácnym elementom.

Debutová básnická zbierka filmového a televízneho scenáristu a režiséra Michala Baláža Ø je súbor básní, ktoré vznikali počas jeho polročného pobytu v Nórsku, kde si formou poézie pod vplyvom rozličných vonkajších a vnútorných vplyvov (polárna noc, nehostinné počasie, majestátna príroda, tvorivý blok v písaní celovečerného scenára, samota a odlúčenie, život takmer mimo civilizácie) písal istý druh „emočného denníka“, „arteterapie“. Základným kameňom rukopisu sú teda vybrané básne z tohto obdobia, doplnené o básne, ktoré vznikali v mesiacoch po návrate a tematicky s nimi súvisia. Hlavnými témami sú univerzálna osamelosť ľudského jedinca, nepatrnosť človeka v porovnaní s vecami, ktoré ho presahujú – človek vs. vesmír, konečnosť vs. nekonečnosť, smrteľnosť vs. nesmrteľnosť, samota vz. vzťah... Dôležitou sprievodnou témou je úsilie o kritický pohľad na konzumný spôsob života s povrchnými vzťahmi a nejasnými, často deformovanými hodnotami. Básne sú rozdelené do štyroch kapitol, symbolizujúcich štyri stupne a druhy samoty: ja vo svete, svet vo mne, ja v tebe, ty vo mne. Názov zbierky má dvojaký význam: jednak je to písmeno nórskej abecedy a tiež grafický symbol či značka – kruh preškrtnutý čiarou. Kruh ako nekonečno, cyklus, diera, slučka, prázdno, nula, otvor a „prečiarknutie“ ako negácia, predelenie, rozpolenie/rozpoltenie...

Komiksový román o mužovi mnohých tvárí. Ktorá z nich je tá pravá? Všetky alebo žiadna? Muž veľkých gest a malicherných slabostí. Zábavný, spoločenský, osamelý, ambiciózny, nepochopený. Karierista, zvodca, fanfarón aj Don Quijote. Príbeh o maskách, ktoré nosíme, a o (ne)možnosti jeden druhého skutočne poznať. Milan Rastislav Štefánik (1880 - 1919) bol politik, generál, astronóm, vedec, svetoobčan a predovšetkým dobrodruh. Možno najoriginálnejšia osobnosť moderných československých dejín. Niekoľko rokov po predčasnej smrti sa po jeho stopách vyberie sochár Bohumil Kafka. Pátra po tom, kým Štefánik v skutočnosti bol - v očiach svojej rodiny, priateľov, kolegov, mileniek. Lenže každé stretnutie narúša zaužívaný obraz tejto osobnosti, ktorú by mal Kafka zvečniť v monumentálnom pomníku.