Miloš Mistrík Bücher

Autor syntetizuje poznatky širokého záberu a ponúka prehľadný výklad, umožňujúci čitateľovi lepšie porozumieť zákonitostiam hereckého umenia, pochopiť, kde sú pramene jeho každodennej príťažlivosti.

V knihe sa približujú rozličné techniky a teórie hereckej tvorby, ktoré sa používali v divadle 20 storočia. Analyzujú sa herecké prístupy k interpretácií divadelných postáv.

Kniha sa zaoberá výnimočným medzinárodným umeleckým projektom, ktorý sa podarilo uskutočniť v záhradnom meste Hellerau pri Drážďanoch od roku 1909 do 1914, keď ho prerušilo vypuknutie prvej svetovej vojny. Vďaka nemeckým podnikateľom a filantropom, Karlovi Schmidtovi a bratom Wolfovi a Haraldovi Dohrnovcom, sa tam, v novostavbe Festspielhausu, zišli za vynikajúcich ekonomických podmienok učiteľ rytmiky, Émile Jaques-Dalcroze, a scénograf a divadelný reformátor, Adolphe Appia, obidvaja Švajčiari, ďalej svetelný dizajnér a výtvarník, Rus Alexander von Salzmann, nemecký architekt Heinrich Tessenow, tanečníčky a choreografky z rôznych krajín Európy, Nina Gorterová, Suzanne Perrottetová, Annie Becková a nakrátko aj slávna Mary Wigmanová a mnoho ďalších. V Hellerau, a potom aj v Ženeve, vo svojich tanečných vystúpeniach a hudobno-dramatických predstaveniach uskutočnili prvú umeleckú syntézu pohybovej rytmiky, hudby, choreografie, scénografie, drámy a herectva v jeho tanečnej, pantomimickej, speváckej aj činohernej podobe. Niekoľkoročné obdobie tvorby tejto skupiny nadaných ľudí prinieslo neopakovateľné scénické diela, ktoré významne prispeli k formovaniu režijného umenia a k posunu divadelnej estetiky smerom k moderne a avantgarde 20. storočia.

V centre pozornosti teatrologického diela autora, ktorý je slovenským divadelným vedcom s medzinárodným renomé, je existencia absurdnej drámy v našich divadelných podmienkach. Autor v ňom mapuje najrozmanitejšie aspekty, ktoré podnietili, sprevádzali a mali vplyv na tvorbu diel absurdnej dramatiky v národných reláciách od druhej polovici 20. storočia po súčasnosť.

Monografia je venovaná najväčšiemu inšpirátorovi moderného francúzskeho divadla, J. Copeauovi (1879 – 1949), u nás doteraz málo známej divadelnej osobnosti. V prvej časti autor píše o umeleckej tvorbe tohto divadelníka, hlavne v období existencie divadla Starý holubník, zaoberá sa jeho réžiou, herectvom a dramaturgiou, ako aj princípmi jeho novátorskej divadelnej školy a duchovným posolstvom. Druhá časť prináša preklady najvýznamnejších textov J. Copeaua a tretiu tvoria súpisy jeho diela a dokresľujúce poznámky.