Zuzana Maďarová skúma možnosti feministických prístupov ku kánonu politického či historického myslenia na konkrétnom prípade novembra 1989. Zviditeľňuje účasť žien na nežnej revolúcii, pričom prehodnocuje jej chápanie ako udalosti, ktorú vo veľkých mestách realizovala hŕstka mužov. Zároveň reflektuje spôsoby individuálneho a kolektívneho rozpamätávania sa. Jej kniha odvráva zjednodušujúcim tendenciám prezentácie Novembra a volá po rozrôznených spôsoboch počúvania a rozprávania príbehov o tejto zlomovej súčasti našej histórie.
Publikace souhrnně představuje hlavní myšlenky z celoživotního díla Hany Havelkové. Obsahuje šestnáct zásadních textů z její rozsáhlé bibliografie od začátku devadesátých let 20. století do současné doby, v nichž Hana Havelková formulovala své stěžejní argumenty, koncepty a teorie. Původní texty Hany Havelkové jsou doplněny o dvacet pět příspěvků jejích kolegyň a kolegů, kteří se nechávají inspirovat tematickým zaměřením jejího díla, rozvíjejí její myšlenky, vzdávají hold její vědecké i pedagogické kariéře a v neposlední řadě její charismatické osobnosti.
V poradí pätnásta publikácia zborníkového radu Aspekty vznikla v rámci dlhodobej spolupráce Zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave s partnerskými organizáciami z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a zo Slovenskej republiky. Projekt ASPEKTU pod pracovným názvom „Women Doing Politics“ sa zameral na prítomnosť a konanie žien v rôznych podobách politiky. Štyri štúdie publikácie prinášajú pohľady na to, akými spôsobmi a za akých podmienok sa ženy stávajú politickým subjektom alebo, povedané jazykom, ktorý na individuálnej i kolektívnej rovine zviditeľňuje ženský rod aktérok: politickými subjektkami.
Siedma publikácia radu Aspekty prináša výsledky projektu Voľby do NR SR v roku 2006 - rodové aspekty, ktorý v roku 2006 ASPEKT realizoval s finančnou podporou Slovensko–českého ženského fondu. Je rozdelená do troch častí: prezentuje analýzu umiestnenia žien na kandidátnych listinách, venuje sa rodovej agende vo volebných programoch strán, ponúka mediálnu analýzu slovenských printových médií v čase pred voľbami i po voľbách z rodového hľadiska. Publikácia chce ponúknuť pohľad na to, ako sú ženy v politike symbolicky používané, aj na to, ako je ich pozícia systematicky podkopávaná samotnými straníckymi štruktúrami, politickým systémom, ale aj v novinárskej praxi.
Heslo „osobné je politické“ dnes v prenesenom význame platí najmä pre to, akú úlohu v politike zohrávajú médiá. Ako ukazuje analýza mediálneho zobrazovania političiek v tejto publikácii, osobné sa nestáva politickým rovnako pre ženy ako pre mužov. Političky a politici sú v čase individualizácie a personalizácie politiky stotožňovaní s rozličnými témami. Očakávame od nich riešenie problémov ako od konkrétnych jednotlivcov, ktorí do svojej práce zapájajú mediálne sprostredkúvané vlastnosti a schopnosti. Toto mediálne sprostredkovanie nadobúda na dôležitosti, no často zároveň spočíva na rodovej stereotypnosti
