Gustav Maršall Petrovský Bücher

Vďaka filmu Jánošík (1921) sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predlohou k filmu bol román „Jánošík, kapitán horských chlapcov“ Gustáva Maršalla-Petrovského. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný první díl publikace: Gustáv Maršall-Petrovský. Jánošík. „Obzor“. Petrovec 1966. 284 s. Dr. Ján Kmeť edične pripravil a napísal doslov.

Vďaka filmu Jánošík (1921) sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Predlohou k filmu bol román „Jánošík, kapitán horských chlapcov“ Gustáva Maršalla-Petrovského. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný druhý díl publikace: Gustáv Maršall-Petrovský. Jánošík. „Obzor“. Petrovec 1966. 284 s. Dr. Ján Kmeť edične pripravil a napísal doslov.

Román pozostáva z dvoch dielov, za ktorými nasleduje dôkladne podaný, priam filozoficky rozpracovaný doslov doc. PhDr. Michala Babiaka, Mr., "Román Jánošík Gustáva Maršalla-Petrovského" a "Vydavateľská poznámka". Ako podobné historické romány o odvážnom a pravdu milujúcom kapitánovi, aj tu sú zmienky o jeho dobrých skutkoch, smelej charizmatickej postave, vodcovských schopnostiach, teda o historických udalostiach a postavách – aj tých blízkych Jánošíkovi, ale aj tých zemepanských vydieračoch, a potom o Jánošíkovej násilnej smrti. Neoddeliteľnou súčasťou sú spievanky, cez ktoré sa priam idealizuje Jánošíkova smelosť, láska k svojmu ľudu, nenávisť voči zemepánom a ten pre neho špecifický nepokoj, ako i nemožnosť zmieriť sa s vydieraním a utláčaním chudoby.

Novela z prostredia slovenských vysťahovalcov v Amerike. Slovenský advokát prichádza na miesto banského nešťastia, pri ktorom zahynuli i trinásti slovenskí vysťahovalci. Tu sa začína príbeh jeho nešťastnej lásky so šťastným koncom, keď sa zaľúbi do dcéry majiteľa bane. „No poviedkár dumá ťažkú dumu nad tým, či hlavný hrdina povesti nebol najväčšou obeťou čiernych diamantov. A či ony azda nie sú rovnaké? Tí tam, ktorých zabilo uhlie, ležia v chladnom hrobe pod zemou, a tento, ktorého zvábili pekné oči, leží v živom hrobe cudzoty…“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výbor z publikace: Gustáv Maršall-Petrovský. Dielo III. Spod závejov amerických. Obzor. Báčsky Petrovec. 1966. 286. Ján. Kmeť. zostavil výber, pripravil edične a napísal poznámky a vysvetlivky.