Slavo Kalný Reihenfolge der Bücher

Tých svedkov má autor, niekdajší šéfredaktor Smeny, celú galériu. . . a nie obyčajných. Stretával sa s novinármi, literátmi, športovcami, politikmi. Vďaka svojim osobným kontaktom čitateľov pútavou formou zoznámi s „prípadmi“ svojich svedkov – s protagonistami doby. Patrí k nim Bohuslav Chňoupek , Šaňo Mach, Gavril Gryzlov, Ladislav Mňačko, futbalový tréner Ferdinand Daučík, slávny Laco Kubala, rozhlasáčka Ota Plávková, ale aj Laco Bielik, autor svetoznámej fotografie „Muž s obnaženou hruďou pred okupačným tankom“. Prvýkrát priblíži čitateľom tragický osud svojho syna Igora.

Unikátne reportážne sondy do povojnovej histórie Slovenska cez osudy aktérov a svedkov udalostí, s ktorými sa autor zoznámil na svojich cestách do pohraničia východného Slovenska. Retroreportáže sú doplnené o nové fakty a súvislosti objavené v archívoch aj o výpovede účastníkov týchto udalostí. Autorovi sa podarilo vytvoriť sugestívnu literárnu fresku našej povojnovej histórie s mnohými aktuálnymi presahmi do súčasnosti.

Strhujúci životný príbeh lekára a filantropa Karla Kocha, intelektuála, vysokoškolského pedagóga, vynikajúceho chirurga, majiteľa sanatória. Cez vojnu viedol ilegálnu občiansku skupinu Justícia. Po bombardovaní Apolky Nemci vypísali na jeho hlavu odmenu stotisíc mariek. Po vojne bol ako vlastizradca odsúdený na doživotie. Po amnestii a obsadení Československa v auguste 1968, emigroval do Kanady, kde roku 1981 umrel. Komunistický režim Kocha odstránil z našich dejín. Na profesora Kocha, majiteľa sanatória, ilegálneho pracovníka, väzňa Nemcov i komunistov, sme mali zabudnúť.

Spojenecké lietadlá bombardovali rafinériu Apollo v Bratislave 16. júna 1944. Zahynulo 74 zamestnancov, ďalší mŕtvi a nezvestní boli v blízkom okolí. Strategický nálet spojencov bol však úspešný aj vďaka priemyselnej špiónke, osemnásťročnej Beatrix Pospíšilovej, prezývanej Trixi. To ona fotografovala objekty závodu, tajné výkazy o výrobe a informovala spojencov o cestách ropných tankerov na Dunaji. Príbeh špiónky Trixi Pospíšilovej sa začína v Prahe na Barrandove. Odtiaľ, po atentáte na Heydricha, odchádza do Bratislavy, kde býva u svojej tety Hrubiškovej nazývanej Biela pani a spolupracuje s ilegálnou odbojovou skupinou Justícia vedenou profesorom Kochom. Po zbombardovaní Apolky sa uchýli Trenčína, profesor Koch odchádza do povstania. Protagonisti vzrušujúceho príbehu sa dočkali oslobodenia. Ale profesora Kocha, ktorého väznili Nemci, roku 1951 odsúdili komunisti na doživotie. Najmladšia špiónka Európy zomrela v Trenčíne roku 1997. Na miestach, kde stála zbombardovaná rafinéria, sa od roku 2005 klenie nový moderný dunajský most Apollo.

Kniha publicistu Slava Kalného mala svojský osud. V roku 1970 nesmela vyjsť a pripravené dielo zošrotovali. Preto jej základ tvoria pôvodné "tabuizované" reportáže, ktoré autor doplnil o tucet ďalších. Opisuje v nich málo známe osudy prenasledovaných kňazov, učiteľov, Svedkov Jehovových, Rómov, ale aj svojich priateľov. Autor knižky píše príťažlivým plastickým štýlom skúseného reportéra a znalca života.

V knižke Páni novinári sa Kalný sústredil na novinárov-publicistov, ktorí už nežijú, no významne sa pričinili o rozvoj slovenskej žurnalistiky. Patria medzi nich aj traja reportéri z niekdajšej liahne Smeny Ferko, Gryzlov a Ujček. Svojich „desiatich“ nám približuje pútavým štýlom skúseného publicistu, formou „fíčra bez zvuku“, vďaka čomu sú jeho portréty zaujímavé, plastické a presvedčivé.

Životopisy desiatich najvýznamnejších prezidentov USA: George Washington, Thomas Jefferson, Abraham Lincoln, Theodore Roosevelt, Thomas Woodrow Wilson, Franklin Delano Roosevelt, Harry Spencer Truman, Dwight David Eisenhower, John Fitzgerald Kennedy, Ronald Wilson Raegan.

Autor venoval knihu osudom ľudí, ktorí sa nesklonili ani pod tlakom represií komunistického režimu.

Za komunizmu trpeli azda najväčšmi. Áno, tí, ktorí sa nechceli vzdať viery svojich otcov. Piati poprední publicisti a spisovatelia sa podujali na úlohu zrekonštruovať niekoľko otrasných ľudských osudov.