František Neupauer Bücher

Nenápadná udalosť, ktorá zmenila dejiny. Čo sa stalo pred tridsiatimi rokmi na Slovensku? Svedectvá priamych účastníkov Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988.

Jej kroky viedli aj na Slovensko. Aký odkaz nám zanechala? Svätica, ktorú pozná celý svet.

Viacerí Slováci spomínajú na to, ako dobre sa žilo za komunizmu. Bývalý režim ponúkal mnoho tvárí a každého sa dotýkal inak. Zamyslite sa nad skutočnými príbehmi, ale aj nad dôvodmi, prečo sme sa mali „lepšie“…

Zborník Jezuita JUDr. František Paňák SJ - apoštol Košíc predstavuje životné osudy predsedu slovenského študentského spolku Detvan v Prahe, jezuitu, politického väzňa a v záznamoch ŠtB evidovanej "nepriateľskej osoby". Jeho životný príbeh začína v Oravskom Podzámku v roku 1908. Pokračuje štúdiom na slovenských i francúzskych gymnáziách, kde sa stretáva napr. aj s perzským šachom Mohammadom Rezá Pahlaví. V Prahe získava titul JUDr. a neskôr pôsobí ako organizačný referent v Matici slovenskej v Martine. V roku 1938 zanecháva dovtedajší spôsob života a nastupuje do noviciátu Spoločnosti Ježišovej (jezuiti). Ako mladý jezuita vplýval aj na formáciu mladého študenta gymnázia, neskoršieho lekára Silvestra Krčméryho v meste pod Urpínom (Banská Bystrica). Neskôr pôsobil ako kňaz v Handlovej i v Bratislave. S nástupom komunistického režimu začína obdobie prenasledovania a väzenia. Jeho spoluväzňami boli spisovateľ Rudolf Dobiáš i filozof Ladislav Hanus. Neskôr pracuje ako lesný robotník na Orave. Od roku 1968 až do odchodu na večnosť v roku 1997 pôsobil ako kaplán v Košiach v Dóme sv. Alžbety. Pochovaný je v Ružomberku. V úvodnej časti publikácie (zborníka) jeho životný profil popisujú historici a pamätníci. Nasleduje séria autentických dokumentov v podobe článkov Františka Paňáka napísaných pod viacerými pseudonymami. Vďaka zachovalým listom z rodinných archívov môžeme spoznávať Františka Paňáka a jeho záujem o blízku rodinu, a to už od jeho študentských čias v Levoči, až po posledné obdobie života v Košiciach. Nechýba bohatý dokumentačný a obrazový materiál z rodinných archívov, archívov v Martine, v Prahe i z archívu ÚPN v Bratislave. František Paňák je považovaný za jednu z najvýraznejších osobností metropoly východného Slovenska v časoch normalizácie. Nazývajú ho Anjelom, či Apoštolom Košíc. Svojimi postojmi ovplyvnil viacero osobností, zvlášť kňazov košickej diecézy, no rovnako aj rehoľníkov a rehoľníčky, laikov i politikov.

Podtitul: Štúdie, spomienky a svedectváPublikácia prináša najnovšie poznatky o najvýznamnejšej protirežimnej manifestácii z obdobia normalizácie. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 dala na Slovensku do pohybu udalosti, ktoré vyústili v novembri 1989 do pádu komunistického režimu.Súčasťou publikácie sú popri štúdiách aj spomienky aktérov historických udalostí, ktorí sa podieľali na jej organizovaní, ako aj účastníkov priamo na námestí.

Výbuch v jadrovej elektrárni Černobyľ a jeho vplyv na Európu a Československo, ale aj vývoj jadrovej energetiky a s ním súvisiaca ochrana zdravia a životného prostredia - to všetko sú témy, o ktorých sa hovorilo na medzinárodnej vedeckej konferencii v Bratislave. Konala sa v deň 30. výročia výbuchu štvrtého bloku černobyľskej elektrárne, teda 26. apríla 2016. Teraz Ústav pamäti národa vydal zborník sedemnástich príspevkov, ktoré na konferencii odzneli. Príspevky zostavovatelia rozdelili do troch hlavných častí: Černobyľ a Európa, Černobyľ a Československo, Černobyľ a pamäť. Tretí blok, v ktorom vstúpili aj zástupcovia Ústavu pamäti národa, približuje, ako černobyľskú haváriu a jej dôsledky vnímala československá Štátna bezpečnosť, ako o udalosti informoval totalitný režim v Československu a ako na to reagovali opozičné hnutia. Ponúka aj pohľad na Preteky mieru v máji 1986, keďže prvé etapy cyklisti odjazdili na Ukrajine krátko po výbuchu. Na medzinárodnej konferencii sa zúčastnili nielen odborníci zo Slovenska, ale aj z Česka, Rakúska, Ukrajiny a Ruska. Podujatie pripravili Ústav pamäti národa, Slovenský hydrometeorologický ústavu a Slovenská akadémia vied.