Adam Kováčik Bücher

Spáliš sa aj stokrát, ale nikdy sám sebe nesmieš dovoliť, aby si vyhorel. Zhoríme je príbeh o sile ľudskej vytrvalosti a snahe nezhorieť vo svete plnom takmer dohorených zápaliek. René po ôsmich rokoch opúšťa steny väznice a začína pracovať ako ochrankár v bordeli svojho najlepšieho priateľa Marcela. Spoznáva krásne dievča Dany, ktoré podľa Reného nemá v nevestinci čo hľadať. René postupne prichádza na to, že ani nový chodník, na ktorý sa vydal, ho nedovedie k vykúpeniu, po ktorom tak úpenlivo túži. Zisťuje aj to, že jeho najlepší priateľ Marcel tiež prešiel zmenou, a nie celkom pozitívnou. „Si chorý? Som štetka! Fajčím vtáky za peniaze, denne sa na mne vystrieda desať chlapov, špinavých, nechutných. Prečo mi toto robíš?“ „A čo? Bol som v base osem rokov, patril som medzi nich. Nikdy by som sa neodvážil súdiť ťa. Veci sa v živote stávajú. Naozaj si nechceš dopriať kúsok skutočného šťastia? Ešte k tomu s niekým, kto je rovnaký ako ty? Sme stratení, a čo?“ Dany mi pozrela do očí a prvý raz za ten čas, čo ju poznám, som v nich uvidel nejaký cit. Bol v nich drobný náznak vlhkosti. Doslova som v tej chvíli pocítil, ako tá bariéra strachu pomaly praská, trúsi sa a rozpadá. Bol som tam pre ňu. Konečne ma jediný raz v živote celá moja podstata nútila niečo nepokaziť.

Prázdne hniezda sú príbehom o krehkosti ľudskej duše. O priateľstve, pochopení a zároveň nepochopení. Sebastián a Roman sú najlepší priatelia, nerozlučná dvojica kráčajúca životom. Ich puto však rozdelí nečakaná udalosť a po nešťastnom páde Roman upadá do kómy. Sebastián pravidelne navštevuje svojho priateľa v nemocnici a vzhľadom na to, že vždy chcel byť spisovateľom, začína postupne písať príbeh Romanovho života. Života, ktorý nikdy nebol prechádzka ružovou záhradou. Ako by aj mohol, keď celé detstvo prežil medzi ľuďmi z úplného dna ľudskej spoločnosti, v inštitúcii nechválene známej ako Nádej. Sebastián pri písaní odkrýva skryté stránky Romanovho života, no zároveň spoznáva aj sám seba.

Občas musíš zvoliť inú cestu, aby si zistil, či tá, z ktorej si zišiel, bola správna. Poznáte ten pocit, keď ovplyvnený atmosférou, alkoholom, drogami a pýchou začínate mať pocit, že všetci naokolo sú zrazu akísi menší? Že na vás nikto nedočiahne a už nikdy to nebude inak? Daysona tento pocit dobehol a jeho život na Orave sa v okamihu ocitá v troskách. Aby unikol pred zodpovednosťou a spomienkami, odchádza zo Slovenska pracovať na Floridu do hotela tety Ruth. Je však ako hlodavec, ktorý sa neúspešne snaží uniknúť z neustále sa točiaceho kolesa... Len čo trochu vybočí, je späť. Drogy, zábava, dílovanie... a láska. Bol som v tejto chvíli nesmierne šťastný. Konečne nájdený, nepolapiteľný, v prúde rýchlo ubiehajúceho života. Jeden múdry človek mi však raz povedal: „Nehľadaj rozptýlenia, ktoré dokážu rozptýliť celý tvoj život.“ Myslím si, že mal pravdu. Dezilúzia je príbehom o priateľstvách, nádeji, šťastí a nešťastí. O zradách, závisti, paranoji aj pádoch. Drsné rozprávanie inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré s vami zamáva a otvorí vám oči. Aj takto môže u niekoho vyzerať realita bežných dní.

Mysteriózny triler Nemé hlasy ponúka mrazivý príbeh z ikonickej hory na severe Slovenska, Babia hora, známej aj ako Diablak. Tento príbeh ukazuje, že návrat domov nie je vždy najlepšou voľbou, najmä keď sa objavia temné tajomstvá. Hlavný hrdina Tomáš sa vracia do svojej rodnej dediny po zmiznutí svojho deda, horára, na Babej hore. V malom piecke objaví obhorený pracovný denník, v ktorom dedko zaznamenával prácu, no nájde aj záhadnú kresbu ženy s lebkou jeleňa na hlave. Kto je táto postava a prečo ju dedko nakreslil? Príbeh je preplnený legendami a miestnym folklórom, vrátane bytosť Veselica, ktorú mnohí videli na Babej hore, no už sa nevrátili. Hranica medzi šialenstvom, paranojou a nadprirodzenom je veľmi tenká. Tomáš prežíva návrat do života, ktorý opustil, a stretáva ľudí z detstva, ktorí sa zmenili. Čo by ste robili, keby ste na šope našli deti, ktoré sa znepokojivo smejú? A čo ak sa v denníku dočítate, že vášmu dedkovi nedali spávať? Hlavný hrdina hľadá odpovede na nevysvetliteľné otázky, pričom objavuje, že Babiu horu navštívil aj Adolf Hitler, ktorý zakázal vstup na túto prekliatu horu. Oravský folklór je pretkaný nadprirodzenom, a tieto tradície, kedysi rozprávané pri páračkách a karnevaloch, dnes zanikajú.