Iveta Pauhofová Bücher

Doterajšiu adaptáciu ekonomiky a spoločnosti na zmenu podmienok, ktoré vyvolala kríza, nemožno považovať ani za uspokojivú, ani za ukončenú. Naopak, problémy sa ďalej kumulujú, vznikajú nové a zväčšuje sa ich vzájomná previazanosť, multiplikujú sa negatívne efekty, ktoré sa komprimujú v stále kratšom časovom úseku. Reakcia v podobe použitia tradičných nástrojov riešenia sa ukazuje ako neúčinná/málo účinná. Vzniká celý rad otázok, ktoré sú smerované do rôznych oblastí teoretickej i praktickej platformy, v snahe získať odpovede na podstatu neúspechov. Tým, že veda, i ekonomická, skúma izolované javy a procesy, podobne ako aj iné vedné disciplíny, má relatívne malú šancu osamotená nájsť potrebné odpovede. Môže však ponúknuť nové východiská, námety a priority, čím sa spolu s interdisciplinaritou prístup k bádaniu v dotknutej oblasti stane perspektívnym. Podstata spočíva v koncepte pulzujúcej ekonomiky, ktorej základné myšlienky sú v tejto publikácii uvedené. Veríme, že povedú k otvoreniu diskusie o novej paradigme ekonomickej vedy a praxe.

Aký bude „nový svet", na ktorý sa neodvratne transformuje svet, v ktorom žijeme dnes? Monografia „Príroda – spoločnosť – technológie. Možné scenáre budúcnosti" reaguje na prírodné, geopolitické a technické zmeny, ktoré zásadne a neodvratne ovplyvnia reálnu podobu budúcnosti. Zameriava sa na kľúčové fenomény zmien a načrtáva pohľad na budúcnosť z hľadiska celostného prístupu ku kľúčovým procesom a ich vzájomnej prepojenosti.

Dynamický rozvoj robotických technológií, umelej inteligencie, vlastnej výroby i spotreby mení všetky úrovne fungovania spoločnosti. Čo nás čaká za bránami dneška a ako sa pripraviť na „novú realitu“? Publikácia „Hľadanie novej reality“ ponúka netradičný dvojdimenzionálny pohľad nielen na ekonómiu, ale aj spoločnosť ako celok. Kým v prvých štyroch kapitolách autori rozoberajú problematiku komplexnosti a parciálnosti vzťahu univerza, človeka, zeme a času, druhá časť publikácie je venovaná novým prístupom k chápaniu niektorých ekonomických fenoménov ako polarizácia spoločnosti, problematika hrubého domáceho produktu či procesy transformácie finančného sektora. Publikácia je výzvou k zamysleniu a zároveň novým pohľadom na zložitosť dneška i nádheru budúcnosti.

Jakou cestu zvolí západní civilizace ? Stojíme na historické křižovatce. Západní civilizace, kdysi dominantní sila, čelí úpadku tradičných hodnot a nástupu nových mocenských center. Dilema civilizací analyzuje tento zlomový okamžik. Bude Západ i nadále lpět na své ztracené nadvládě,nebo se dokáže adaptovat na multipolárni svět, kde roste vliv Číny , Indie a probouzí se Afrika ? Kniha se hluboce zamýšlí nad budúcností lidstva v éře digitalizace. Přinese umělá inteligence prosperitu, nebo se stane nástrojem nové totality ? Odpovědi na tyto palčivé otázky hledá tato provokativní a podnětná kniha.

ublikácia je pokračovaním objasňovania súvislostí príjmovej polarizácie na Slovensku, ktoré boli súčasťou predchádzajúcej monografie z roku 2016. V nej sme predstavili našu metodológiu skúmania príjmových nerovností a polarizácie s prihliadnutím i na medzinárodné teoretické a praktické skúsenosti. V tejto monografii pokračujeme v odhaľovaní rozsahu pôsobenia determinantov nerovností a polarizácie predovšetkým na regionálnej úrovni Slovenska a okruh bádania rozširujeme o dôležité aspekty problémov financovania dôchodkového systému a obmedzenia spotreby domácností vo väzbe na potenciál rastu nerovností a prehlbovania polarizácie. Opäť si dovoľujeme upriamiť čitateľovu pozornosť na potrebu kritického myslenia, predovšetkým v súvislosti s prezentovanými výsledkami porovnania vývoja nezamestnanosti a miezd na Slovensku, v Čechách a v Maďarsku a pri charakteristike dopadov systémových zmien po roku 1989 na regionálnu úroveň Slovenska.

Publikácia skúma nové paradigmy svetovej ekonomiky z aspektov nových centier a upozorňuje na nové chápanie otázky solidarity, na príčiny príjmovej nerovnosti, ktorá už nie je otázkou rozvojového sveta, ale má celosvetovú dimenziu. Zároveň poukazuje na význam kriminalizácie svetovej ekonomiky, pri ktorej dochádza k nadmernému nárastu šedej a čiernej ekonomiky a na virtualizáciu svetovej ekonomiky, ktorá tieto problémy prehlbuje. Kniha analyzuje nové a miestami kontroverzné trendy a riziká, ktoré sú spojené s fungovaním súčasného globálneho finančného systému a ukazuje na výkyvy hodnôt finančných aktív aj z dôvodov fluktuácie menových kurzov, najmä USD. Ďalej poukazuje na nevyhnutnosť transformácie súčasnej finančnej architektúry a vzniku iných foriem spolupráce medzi hlavnými globálnymi hráčmi na finančných trhoch, ktoré sú čiastočne dôsledkom finančných kríz v predchádzajúcich dekádach minulého storočia. V publikácii sa poukazuje tiež na divergenciu svetovej ekonomiky v čase z pohľadu príjmov, ale predovšetkým prináša rôzne názorové prúdy a konfrontuje ich z hľadiska metodologického prístupu a zaujíma stanovisko k jednotlivým prístupom.

Globálna spoločnosť na začiatku 21. storočia je plná rozporov a turbulencií. V zložitosti doby sa premieta kumulácia negatívnych javov, spojených s neistotami vplyvu zmien klimatických a prírodných podmienok, dôsledkov krízy v ďalšom prehlbovaní polarizácie príjmov a bohatstva obyvateľstva, poklesu globálnej spotreby, starnutia populácie vo vyspelých ekonomikách, migrácie obyvateľstva z rozvojových krajín, zmenšovania potreby ľudskej práce vo väzbe na technologické posuny, teroristických útokov a otázok riešenia potravinovej, energetickej a informačnej bezpečnosti atď. Súčasná kríza odkrýva hľbku týchto problémov a umožňuje skúmať súvislosti ich prepojenia.

Predstavy o paradigmoch budúceho vývoja spoločnosti závisia od úrovne odbornosti a schopnosti komplexne posudzovať súvislosti minulých a súčasných javov. Regionálny pohľad zohráva kľúčovú úlohu v hodnotení, aké súvislosti sú rozhodujúce pre krajiny a ich regióny. Vývoj spoločnosti odráža procesy, ktoré bolo možné predvídať, ako aj neznáme faktory, na ktoré nebola pripravená. Diskusie o charaktere kapitalizmu sa stávajú čoraz aktuálnejšími, pričom názory sa pohybujú od obhajoby súčasného stavu po presvedčenie, že kapitalizmus sa vyčerpal. Zároveň sa objavujú zložitosti, ktoré si vyžadujú analýzu historického kontextu krajín, skúmanie generačných vĺn a dopady technologických zmien na spoločnosť. Monografia sa zaoberá paradigmatickými otázkami budúceho vývoja v 21. storočí a poskytuje nový pohľad na komplexnosť problémov, ktoré formujú budúcnosť. Cieľom nie je len identifikovať jednotlivé problémy, ale ponúknuť interdisciplinárny pohľad na hrozby dnešnej spoločnosti. Spojením príspevkov z rôznych oblastí sa vytvára mozaika globálnych súvislostí, ktorá sa transformuje do algoritmu globálneho systému. Ide o prvú iteráciu nového myslenia, vyzývajúcu čitateľa k pochopeniu vzťahov, ktoré ovplyvnia našu spoločnú budúcnosť.