Václav Macek Reihenfolge der Bücher (Chronologisch)

Zborník je výstupom z rovnomenného seminára realizovaného v roku 2022 v rámci Týždňa slovenského filmu. Jeho editormi sú Václav Macek a Zuzana Goleinová a jednotlivé štúdie ponúkajú rôzne uhly pohľadov na filmové diela tejto výraznej osobnosti slovenskej literatúry. Vďaka nim dnes môžeme sumarizovať Pišťánkov prínos pre slovenskú kinematografiu. V zborníku sú publikované príspevky autorov a autoriek: Marian Jaslovský, Peter Darovec, Peter Karpinský, Matej Ambroš, Peter Michalovič, Adam Gazdič, Martin Šmatlák, Zuzana Goleinová, Václav Macek a Peter Ulman.

Hľadanie nového priestoru - peripetie kritika, teoretika a historika Petra Mihálika (1945-1987) je zborníkom textov o významnom filmológovi, ktorý zostavili Eva Filová a Václav Macek. Publikácia pripomína, komentuje i hodnotí všetky aspekty činorodej práce autora stoviek recenzií, desiatok štúdií, mnohých kníh i filmov.Spolu so štúdiami, ktoré reflektujú dielo, zborník obsahuje aj texty priateľov, kolegov i študentov, prvých absolventov filmovej vedy, ktorí študovali na VŠMU. O Mihálikovom pôsobení v krátkom filme píše Eva Filová, jeho teóriu filmu skúma Katarína Mišíková, obsiahlu kritickú syntézu publicistiky prináša Peter Ulman. Dve štúdie sa venujú jeho chápaniu dokumentaristiky - od Martina Ciela a Martina Palúcha. Špecifický text reprezentuje štúdia Jeleny Paštékovej - existenčné hiáty a dejinná synergia. Prelínanie života a diela v ranných 60-tych rokoch tvorí jadro práce od Václav Maceka. Spomienkové eseje zahŕňajú Mihálikove pôsobenie v Žiline - Andrej Turčan, na VŠMU - Dušan Trančík, Vladimír Mlčoušek, Jana Wild, Viera Langerová, Martin Šulík. Na jeho cestu za doktorátom na univerzite v Brne spomína Zdeněk Smejkal, o vzťahu k SFU rozpráva črta Ladisla Volka.

The History of European Photography (1900-2000) is an international research project spanning the whole of Europe. The project's main aim is to publish an encyclopaedia in English (5000 copies per volume, about 600 pages per book), divided into three volumes / periods, volume 1 : 1900-1938, volume 2 : 1939-1970, volume 3 : 1971-2000. Each volume of the encyclopaedia will be organized alphabetically by country. A study on the history of photography in each country will be written by an expert on photography from that country. Alongside the main studies, each book will contain extensive additional material, biographies of mentioned photographers, and timetables marking cultural, socio-political and technical photographic events in each country for a given period. There will be two types of indices in each book: an index of mentioned photographers and an index of other historical names and subjects.

The History of European Photography (1900-2000) is an international research project spanning the whole of Europe. The project's main aim is to publish an encyclopaedia in English (5000 copies per volume, about 600 pages per book), divided into three volumes / periods, volume 1 : 1900-1938, volume 2 : 1939-1970, volume 3 : 1971-2000. Each volume of the encyclopaedia will be organized alphabetically by country. A study on the history of photography in each country will be written by an expert on photography from that country. Alongside the main studies, each book will contain extensive additional material, biographies of mentioned photographers, and timetables marking cultural, socio-political and technical photographic events in each country for a given period. There will be two types of indices in each book: an index of mentioned photographers and an index of other historical names and subjects.

The history of European photography (1900-2000) is an international participatory research project of a pan-European size divided into three periods: 1900-1938 (2 v.), 1939-1969 (2 v.) and 1970-2000.

The 1st volume of a three volume encyclopedia on the history of European Photography of the 20th Century. 34 countries included from Albania to Ukraine. More then 45 experts writing and doing research on the history. More then 800 pages and over 330 images included. It is the most complex overview on the history of photography in Europe!

A monograph on the work and the life of Jan Kadár, Oscar and Golden Globe winning Czechoslovak film director

Monografie kameramana a fotografa (* 1932), spojující vrcholný estetický zážitek z málo známé fotografické tvorby od padesátých let až po dnešek s bohatou faktografií filmaře a s osobním vyznáním umělce. Publikace obsahuje autorův text Strach z fotografování, kritické eseje Jaroslava Bočka a Václava Macka, rozhovor editora Jana Lukeše s Jurajem Šajmovičem, soupis fotografií a Šajmovičovu úplnou filmovou a televizní filmografii. 130 černobílých fotografií.

Slovenský režisér Štefan Uher je symbolom generácie, ktorá celý aktívny tvorivý život prežila v zajatí totalitnej moci. Monografia sleduje spletité vzťahy jeho diela, súvislosti s domácou i zahraničnou produkciou, ale neobchádza ani intímne peripetie umelcovho života.

Publikácia mapuje vývoj slovenskej kinematografie od roku 1896 až do 1996. V strede záujmu je film v zmysle užšieho chápania slova kinematografia ako zachytenie pohybu fotografickou cestou, ale aj v širšom poňatí ako pojem zahŕňajúci všetky zložky filmovej činnosti. Jednotlivé kapitoly zachytávajú určité vymedzené časové obdobie, sumarizujú situáciu v slovenskej kinematografii a predstavujú najvýznamnejších filmárov a filmy daného obdobia.

Prekopova umelecká tvorba sa odohráva v časopriestore od ”Mojej rodiny” až po ”Moje”, alebo od zrodenia človeka k výsledkom tvorby a myslenia. Ukazuje hľadanie samého seba a svojho vlastného videnia, ponímania sveta a sebareflexie. Je tiež v nemalej miere intelektuálnou a senzitívnou hrou. Introvertný spôsob skúmania hľadá spojitosť medzi vlastnou predminulosťou a časom prítomnej pozície. Zoznámite sa s poetickými zábermi prírody s podivnou krásou suchých konárov, krovísk, ale i kompozície ľudí a predmetov aranžovaných a režírovaných do veľkých živých zátiší. Autor vychádza zo všetkých vlastných možností naplnených znalosťami a voľnou imagináciou.

Pre fotografickú knihu Petra Župníka nie je nič bližšie než svet lístia, trávy, kameňov, ciest... je to priestor, ktorý má rád, ktorý mu je blízky a ktorý svojimi snímkami oslavuje. Tento svet je ale súčasne svetom problému. Autor je nemysliteľný bez surrealizmu, často siaha k snímkam pokojnej krajiny, ktorá má v sebe istú veľkosť a môže fascinovať. Dbá o kompozíciu, zvažuje, či zvoliť veľké alebo menšie formáty. Vo svojich ťažiskových dielach rozvinul plamienkový štýl – akúsi svojskú obdobu plamienkovej (flamboyantnej) gotiky. Uvádza veci nehybné do pohybu a veci pohybujúce sa, nadobúdajú druhotné až raketové zrýchlenie.

Katalóg prierezu slovenskej fotografickej tvorby 60. rokov.

Táto štúdia bola napísaná v roku 1988 pre seminár a zborník zo seminára o živote a diele Ela Havettu, usporiadaného Zväzom slovenských dramatických umelcov a Slovenským filmovým ústavom pri príležitosti nedožitých päťdesiatych Havettových narodennín. Zhruba prvá polovica štúdie (časť,venovaná Slávnosti v botanickej záhrade, a úvod časti, venovanej Ľaliám poľným) odznela ako prednáška na seminári (jún 1988). Potom sa štúdia povaľovala na Slovenskom filmovom ústave a iných podobných "ústavoch", kde bolo na ňu vypracovaných množstvo "posudkov" a "kontraposudkov" (Jozef Veľký, Vladimír Kolesár atď.), niekoľkokrát bola cenzurovaná, "opravovaná" a dočmáraná. Napriek tomuto a tomu, že väčšina "posudkov" bola v zásade odporujúca, musela štúdia čakať na novembrové udalosti v roku 1989. Vychádza kôli historickej autenticite v pôvodnom znení z roku 1988 s poznámkami pod čiarou z roku 1990. Aj viaceré v zásade odporujúce "posudky" vyčítali štúdii "ťažku čitateľnosť" a "nezrozumiteľnosť" - hoci som nikdy nerozumel prečo by práve doktori filozofie Štefko, Šmatlák a ďalší mali všetkému rozumieť. Prečo by sme mali všetci všetkému rozumieť a so všetkým súhlasiť? Mnohým sa žiadalo štúdiu "redigovať" (aj novinárke a doktorke Lenkej Streleckej, ktorá sa rozhodla stať filmovou vedkyňou, a ktorú to tak zobralo, že zabudla slovensky), hoci potom nepovedali takmer nič konkrétne.

Tono Stano (* 1960) patří mezi nejznámější fotografy působící ve středoevropském kontextu. Už během studií si vypracoval charakteristický rukopis vycházející z inscenované fotografie, v níž je hlavním prvkem lidské, zejména ženské tělo. Publikace, která doprovází retrospektivní výstavu v Galerii hlavního města Prahy, představuje průřez tvorbou Tona Stana - kromě figurálních kompozic zachycuje experimentální série, konceptuální fotografie i portréty vzniklé ve spolupráci s filmovým festivalem.