Miloš Žiak Reihenfolge der Bücher

Najnovšia kniha Miloša Žiaka je rozsiahla historická freska a rodinná kronika, ktorá zachytáva udalosti a osudy počas dvetisíc rokov od príchodu Židov do stredného toku Dunaja až po nedávnu minulosť. Dielo predstavuje historicko-životopisnú esej, ktorá prepletá osobné a historické roviny. Autor skúma svoje historické korene a židovstvo, príchod a pobyt Židov v Karpatskej kotline, a peripetie svojej rodiny za posledných tristo rokov. Významnú časť tvorí aj jeho osobný „holubník“, reflektujúci jeho cestu od dospievania až po Novembru 1989 a udalosti zamatovej revolúcie do roku 2003. Žiak napísal túto knihu, aby hlbšie porozumel svojej identite a smerovaniu, pričom jeho židovské korene formujú jeho osobnosť. Pred čitateľmi sa rozprestiera farebná freska života, smrti, veselosti a tragiky, ktorou jeho predkovia „opečiatkovali“ jeho existenciu. Jeho príbeh sa tak stáva súčasťou niečoho väčšieho, s jasným židovským ukotvením. Žiak sa snaží odpovedať na otázky týkajúce sa osobného a kolektívneho ja, čím jeho dielo predstavuje cestu za hlbším porozumením identity a komunity.

Kniha sa v prvých kapitolách zaoberá obdobím detstva a dospievania dnešných štyridsiatnikov, obdobím po okupácií Československej socialistickej republikami vojskami tzv. spriatelených armád krajín Varšavskej zmluvy. Tretia kapitola sa venuje obdobiu 1992-1994, ktoré je vymedzené zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a pokusom Vladimíra Mečiara vnútiť slovenskej spoločnosti postkomunistický variant demokracie, vyznačujúci sa prvkami autoritatívneho režimu. Je to náčrt pamätí autora, vracajúceho sa do čias na ktoré sa dnes chce rozpämatať na Slovensku málokto.

Ďalšia časť "duchovnej autobiografie" (po knihe Mrzáci studenej vojny), v ktorej autor zužuje záber na esprit svojich doterajších umeleckých aktivít – rekapituluje lyriku od prvej zbierky Oheň až požiar až po najnovšiu, dosiaľ nepublikovanú básnickú zbierku. Osvetľuje súvislosti vzniku jednotlivých zbierok, pripomína generačné vzťahy i spoločenskú atmosféru v čase ich publikovania...

Román mapuje spoločenskú a individuálnu situáciu v Československu medzi rokmi 1968 a 1993, zachytávajúc obdobie okupácie Varšavského paktu, normalizáciu a zmeny po novembri 1989 až po zánik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Autor sa zameriava na generáciu dnešných štyridsiatnikov a ich hľadanie identity. Skúma otázky národnej príslušnosti, vzťahu k štátu, komunistickej a postkomunistickej moci, arizácií, znárodnenia, reštitúcií, privatizácie, viery a života v diaspóre. Témy sú prezentované novým spôsobom, ktorý v slovenskej literatúre doteraz nebol reflektovaný. Text je diskurzívny román, kde sa dôraz kladie na reflexie a úvahy, čo predstavuje jeho najväčší prínos pre čitateľa i slovenskú literatúru. Autor sa snaží pomenovať traumu slovenského židovstva, pričom kniha bude diskutovaná nielen ako literárne dielo, ale aj ako filozofická projekcia našich dejín. Miloš Žiak sa problematike židovskej identity venuje už po druhýkrát, pričom v tejto knihe dosahuje vysokú umeleckú úroveň. Dielo je voľným pokračovaním Žiakovho Jewropeana, kde autor dekonštruuje politické a morálne postoje budovateľov komunizmu a hľadá korene identity a morálne istoty vlastnej generácie v čase, keď slovo „identita“ stráca jasný význam.

Novinár a spravodajský dôstojník v jednej osobe, tento zväzok skúma komplexnú politickú scénu a dynamiku medzi aktérmi v období transformácie Slovenska. Zohľadňuje Gorbačovovu perestrojku, politické intrigy a vzostup Vladimíra Mečiara, pričom sa zaoberá aj otázkou, či bol Cibula skutočným aktérom alebo bábkou ruskej spravodajskej služby. Zaznamenáva významné udalosti, ako Veľký tresk v novembri 1989, a politické roztržky medzi Mečiarom a Dubčekom. Analyzuje sociálno-demokratické krídlo HZDS a transformáciu ministrov z vlády ČSFR do samostatnej slovenskej politiky. V texte sa objavujú aj konflikty a zmeny vo vedení Ústavného súdu SR a ministerstve obrany, pričom sa kladie dôraz na privatizáciu štátnych podnikov a ekonomické reformy. Mečiarova vízia slovensko-ruských vzťahov a jeho snahy o ekonomický profit zo Západu aj z Ruska sú podrobne preskúmané. Zmluvy a dohody s ruskými firmami, ako aj ich vplyv na slovenskú politiku a ekonomiku, sú dôležitými témami. Kniha sa zaoberá aj kritikou kupónovej privatizácie a formovaním mečiarovskej pravice, pričom zdôrazňuje úlohu podnikových manažérov v politickom a ekonomickom kontexte.

Jedna z hlavných otázok knihy Jewropean znie: Ak ktokoľvek, vedený pozitívnou motiváciou – on osobne to predsa „myslí dobre“, vo svojej fantázii bojuje za lepší, spravodlivejší svet – ak sa teda dobrovoľne rozhodne slúžiť teroristom, ako ho majú iní hodnotiť? Kniha je zamyslením nad konaním slovenských Židov, ktorí chceli pomôcť naplniť svoju utópiu lepšej spravodlivejšej spoločnosti.

Kým roky 1989 a 1990 sa spájajú najčastejšie so zrodom nových politických strán a hnutí, dejiny vtedajšej Komunistickej strany Slovenska, ktorá si zmenila názov na Stranu demokratickej ľavice, dodnes zostali nepovšimnuté. Autor popisuje a analyzuje zaujímavé premeny, ktorými prešla táto strana. Vychádza nielen z oficiálnych dokumentov a dobovej tlače, ale používa aj svoj bohatý archív a uverejňuje doteraz neznáme fakty. Ďalšou témou je zahranično-politická orientácia SR. Diskusií a pochybností o tom, či vôbec jestvuje ucelená predstava o zahraničnej politike, pribúda. Autor analyzuje vývoj, ktorým prešla slovenská zahraničná politika od roku1968 až dodnes, a jeho interpretácia na pozadí udalostí známych, ale i menej známych, bude nepochybne inšpirujúca pre všetkých, čo sa zaujímajú o budúcnosť Slovenska.