Autori monografie predstavujú čitateľom možno niečo exotické, ale najmä poučné, príkladné a veľmi bohaté dejiny jedného z národov, ktorý sa usiloval a usiluje presadiť na mape našej planéty.Treba uviesť, že ide o prvé synteticky spracované dejiny Azerbajdžanu v európskej historiografii, samozrejme okrem dejín bývalého sovietskeho zväzu a Ruska.
"Monografia sa venuje problematike Širvánu a jeho úlohe v rámci medzinárodného obchodu medzi Európou a Áziou v 16. a 17. storočí. Širván ako historicko-geografická oblasť nie je u nás dostatočne známa. Už v staroveku cez územie Širvánu, známeho ako Kaukazská Albánia, prechádzali významné medzinárodné cesty, po ktorých sa okrem inéhorealizoval aj obchod. Ako v prípade Angličanov, tak aj Rusov, Širván plnil dôležitú tranzitnú úlohu. Okrem nich dôležitú sprostredkovateľskú úlohu zohrávali aj arménski a osmanskí kupci. Širván ako súčasť zakaukazskej oblasti, ktorá sa aj dnes považuje za strategické územie, plnil oddávna dôležitú úlohu v medzinárodnom karavánovom obchode, realizovaným medzi Európou a Áziou. Cez Širván síce neprechádzala hlavná trasa Hodvábnej cesty, no tunajšie cesty boli na ňu priamo napojené. Plnil tak úlohu strategického bodu, ktoré spájalo Východnú Európu s prikaspickým priestorom a Perziou. V dôsledku toho tu vyrástli významné mestské centrá (Šamacha, Baku, Derbent a i.), v ktorých sa realizoval medzinárodný tranzitný obchod. Širván bol zdrojom dôležitých strategických surovín ako ropa, soľ, ale najmä hodváb, ktorý bol známy na trhoch východnej i západnej Európy." (Abstrakt v knihe)
V dvanástich kapitolách tejto knihy autor skúma diplomatické vzťahy medzi dvoma kultúrne a nábožensky vzdialenými „svetmi“ – safíjovskou Perziou a habsburskou monarchiou. V rámci týchto vzťahov sa oba štáty pokúšali vytvoriť spojenectvo proti ich úhlavnému nepriateľovi, Osmanskej ríši. Kniha sleduje obdobie od prvých oficiálnych kontaktov medzi Habsburgovcami a Safíjovcami, ktoré nastali za vlády cisára Karola V. a šáha Ismáíla I. na začiatku 16. storočia až po obdobie panovania cisára Leopolda I. a šáha Solejmána I. na konci 17. storočia. V publikácii sa možno dočítať o priebehu a výsledkoch diplomatických rokovaní, ako aj úlohách vyslancov, špiónov a iných dobrodruhov, ktorí sa podieľali na habsbursko-safíjovskej diplomacii. Práve oni, počas výprav do ďalekej a neznámej Perzie, museli často prekonávať veľké výzvy, keďže novoveké cestovanie na veľké vzdialenosti po mori alebo po súši nebolo jednoduché.