Martin Solotruk Bücher

Metafyzická domácnosť I je v poradí piatou zbierkou medzinárodne etablovaného básnika Martina Solotruka. V tomto prípade ako autor pracuje s objektmi bežného používania (sporák, kľučka, vešiak, či zrkadlo), prostredníctvom ktorých komunikuje s čitateľom a objekty komunikujú s tými, ktorí sú v domácnosti a zároveň prostredníctvom nich komunikujú aj zúčastnení medzi sebou v metafyzickej domácnosti. Všetci sme súčasťou metafyzickej domácnosti a všetci sme na jednej lodi. Martin Solotruk (1970) študoval slovenský a anglický jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte UK a absolvoval niekoľko dlhodobých študijných pobytov v zahraničí. Prekladá poéziu i divadelné hry. Ako autor pôvodnej literatúry doposiaľ vydal štyri zbierky poézie: Tiché vojny (1997), za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Krasku za najlepší debut, Mletie (2001), Lovestory: Agens a Paciens (2007) a Planktón gravitácie (2006) a bol pozvaný vystupovať na popredných festivaloch poézie vo svete. Je riaditeľom medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica. Ukážky z jeho tvorby vyšli v angličtine, češtine, chorvátčine, maďarčine, nemčine, slovinčine a španielčine.

Už názov tretej Solotrukovej knihy napovedá, že predmetom básnikovho výskumu sa tentoraz stáva súhra predmetnosti a silových polí. Od detailov osobne zažitého sa autor vydáva na objavnú plavbu oceánskou semiózou sveta. Hoci je tento cyklus desiatich skladieb snahou o spájanie, gravitačné usúvsťažnenie napohľad odťažitých súvislostí do polyfónneho efektu, autor zároveň venuje samostatnú tvorivú pozornosť každému detailu. Nepoúča, pozoruje, depersonalizujúco „splýva s prostredím“, necháva, aby sa prejavilo svojou prirodzenou nosnosťou. V jeho svete sa prenášajú frekvencie rovnako prirodzene ako šálka kávy na stôl.

Autor knihy pracuje na FiF UK ako odborný asistent (americká literatútra a kultúra), po štyroch rokoch v reklame sa so striedavými úspechmi venuje finančným trhom a medzinárodným vzťahom. Vydal Tiché vojny a je úspešným prekladateľom viacerých kníh.

Debutová básnická zbierka mladého bratislavského autora Martina Solotruka sa vyznačuje netradičnou metaforikou, citom vnímavého človeka, ale aj chuťou k hre a experimentu. Solotruk v podstate konvenčnú tematiku (detstvo, rodina, medziľudské vzťahy) v nej stvárňuje postupmi, ktoré – v kontexte najmladšej poézie ojedinelo – tvorivo sprítomňujú snaženia najmä trnavskej skupiny a Osamelých bežcov. (Napríklad jeho záujem o významotvornú funkciu detailu odkazuje k J. Mihalkovičovi či k I. Štrpkovi, ale aj Š. Strážayovi.) Kritika upozorňuje aj na súvislosti s poetikou amerického básnika J. Ashberyho.

This anniversary edition celebrates fifty years since the original publication of Crow (1970) - the vital, shape-shifting collectionby Ted Hughes. They are the bones of poems - made of mere lines: rude, surreal, gleeful, desolate poems - which for all their bleakness transmit a flash of hope.