Práca je zameraná na analýzu niektorých základných gnozeologických problémov umenia a estetiky. Pristupuje k týmto problémom z hľadiska dobovej diskusie o špecifických funkciách a spoločenskom poslaní umenia. Ide v nej predovšetkým o hlbšie filozofické objasnenie otázky modernosti a zrozumiteľnosti v našom súčasnom umení.
Eseje Miroslava Kusého na témy ako sú Charta '77, marxizmus na Slovensku, socializmus, propaganda, inštitucionálna revolúcia a pod.
Veľký brat a veľká sestra
Spoločná kniha priateľov - Miroslava Kusého a Milana Šimečku, v ktorej sa pokúsili o analýzu socializmu a priblíženie atmosféry doby, v ktorej žili. Knihu začali písať koncom 70. rokov, kedy boli už obaja zamestnaní ako robotníci. Dali si záväzok napísať po jednej kapitole za mesiac a následne ich „verejne“ prečítať na pravidelných spoločných večierkoch, kde ich prvými čitateľmi a kritikmi boli blízki priatelia a rodina a práve preto je z textov cítiť aj istý humor. Napriek tomu, že sa obaja autori od seba vzdialili žánrovo a písali vo svojom rodnom jazyku, obsah pôsobí celistvo a vydáva jednoznačné stanovisko, že reálny socializmus bol ako teória nekonzistentný a ako režim neudržateľný. Kniha dostala pomenovanie podľa výstižnej eseje - metaforickej sociologickej štúdie Miroslava Kusého „Veľký Brat a Veľká Sestra“.
Rok po smrti Miroslava Kusého vychádza v knižnej edícii Denníka N kniha rozhovorov, ktoré s ním urobila novinárka Ľuba Lesná. V čase ich stretnutí mal Miroslav Kusý 86 rokov a Ľuba Lesná s ním prešla opäť celý jeho turbulentný život – detstvo vo vojnových časoch, vstup do komunistickej strany aj následné prehodnocovanie marxizmu, život v okupovanom Československu, podpis Charty 77 aj to, ako podpis ovplyvnil kariéru a rodinu, roky v disente a „spolužitie“ so Štátnou bezpečnosťou, Nežnú revolúciu aj pôsobenie na univerzite.
Univ. prof. PhDr. MIROSLAV KUSÝ. CSc. sa narodil 1. 12. 1931 v Bratislave, vyštudoval filozofiu v Prahe. Pracoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od polovice šesťdesiatych rokov sa sústredil na politickú publicistiku a politológiu. V dôsledku „normalizačného procesu" bol vylúčený z KSČ a prepustený z univerzity. Po signovaní Charty 77 sa jeho osobnosť stáva predmetom sústredeného záujmu Štátnej bezpečnosti. V roku 1989 bol súdený a odsúdený v procese s tzv. bratislavskou päťkou. Nežná revolúcia mu priniesla občiansku i profesijnú rehabilitáciu. V januári 1990 bol zvolený a vymenovaný za rektora Univerzity Komenského v Bratislave.
Štúdie a reflexie. Výber z článkov a statí zaoberajúcich sa maďarským problémom na Slovensku po roku 1990. Autor vysvetľuje základné pojmy, analyzuje postavenie maďarskej menšiny na Slovensku v úzkej súvislosti s prebiehajúcimi transformačnými procesmi, pričom pozitívne riešenie vidí v decentralizácii a regionalizácii politickej moci na Slovensku. Na obálke: Apatia (plastika) od Jozefa Jankoviča Vydanie prvé.
o strate skutočnosti v idealógii reálneho socializmu
