Niekde medzi Uložou a „Uložou“, na miestach, ktoré predstavujú životný priestor média, prostredia a jeho sprostredkovateľa, existuje vzťah ustupujúceho autora s rozvoľneným, hravým jazykom, ktorým sa miesto rozširuje a dotvára. Knihu je možné čítať ako prepis – prenesenie záhrady a okolitých lesov na obydlie, nepatrný moment na večnú ikonu, básnika Erika na čitateľa Jakuba, a napokon, Uložu na „Uložu“.
Grochova rozpoznateľná, jedinečná a neopakovateľná poetika v tomto básnickom diptychu sprítomňuje umelecky originálne plnosť prežívaného ľúbostného citu, aj napriek (alebo vďaka) prežitej trpkosti jeho nenaplnenia. Grochov lyrický subjekt však prekonáva akúkoľvek individuálnu osudovosť nástojčivým hľadaním zmyslu v tom, čo je za hranicami času a reči. Nie je podstatné to, či je Grochova básnická mytológia religiózna. Jej pôsobivý obraz je umelecky pravdivý a preto čitateľsky oslobodzujúci. Z prvého vydania zbierky Em pred osemnástimi rokmi sa predalo takmer dva a poltisíc výtlačkov a kniha sa niekoľko mesiacov držala na prvých miestach v rebríčku Artfora.
Od zrna mikrokozmu k osudovým hviezdam a svitu na lesnej čistine, od fundamentálnych častíc ku kráse a osobitostiam približného pohľadu od červene k šípke, od siete k brečtanu , od možných časov k vnútornému času prvej a poslednej lásky. Počnúc mizanscénou v úvode knihy, na prvé čítanie takmer nezrozumiteľnou a neusporiadanou, až po pierko v závere zbierky, ktoré môže vnímavý čitateľ cítiť vo svojej dlani, autor nasleduje a básnicky rekonštruuje prirodzený svet, Husserlov Lebenswelt, svet nášho života, smerujúci od prírodovedeckých abstrakcií, ktoré svet nepozorujú ľudskými očami, ale očami teórií, k pišťaniu hniezdnej dutiny, k utváraniu miesta, kde je človek niekde doma.
„Začiatkom zimy mi zlyhala imunitka, takže som takmer celú zimu predriemal, zatiaľ čo sa mi kdesi v mysli vynárali staré grécke otázky... odkiaľ pochádzam... kam idem? No jedinou odpoveďou mi bola prehlbujúca sa melanchólia neviem, obraz padajúceho snehu za sklom, vločky prichádzajúce z oblakov vytrácaním a miznutím…“ Zbierka melanchólia neviem od Erika Jakuba Grocha (1957) je po básnickej senzácií nil, úvod (2018) druhé pokračovanie očakávanej básnickej tetralógie. Jej autor je básnik jedinečného výskytu. Už roky žije takpovediac v ústraní civilizácie. Možno aj táto realita ho podnietila k snovým reflexiám, z ktorých je zbierka vyskladaná.
Nová básnická kniha nejvýznamnějšího slovenského básníka současnosti je zároveň první básnickou knihou nejbezvýznamnějšího slovenského básníka současnosti. Nová a první kniha nejvýznamnějšího a nejbezvýznamnějšího slovenského básníka současnosti vychází poprvé – a to v českém nakladatelství, a to samozřejmě ve slovenštině. Je úplně jedno, ako vznikol vesmír.
Lyrické vyprávění o toulavém a rozverném pejskovi Tuláčkovi a jeho kamarádce Klárce, která se mu snaží splnit každé přání. Tuláček postupně zjišťuje, že ze všeho nejdůležitější na světě je kromě jídla, také teplo domova a vzájemná láska. Sedm příběhů o přátelství dívenky Kláry a zrzavého pejska Tuláčka. Pro děti kolem sedmi let.
Šest slovenských básníků narozených v letech 1942–1977. Architektka náhradních rájů Mila Haugová (pseud. Srna v labyrintu). Nejsmutnější strom ze všech: Rudolf Jurolek. Erik Jakub Groch – Tom Waits slovenské poezie („intonuje skvěle, i když zvrací“). Valerij Kupka a jeho trochu popuzené františkánství. Vláčné elegie a temné pláče Evy Luky. Báseň jako záběr kamery Nóry Ružičkové. Vybral a uspořádal Petr Borkovec.
Kniha grafických noviel (komiksov) Erika Jakuba Grocha a čerstvej absolventky ilustrácie na VŠVU v Bratislave u profesora Kállaya Juliány Chomovej je zbierkou jedenástich, a, ako sa ukáže, necenzúrovaných príbehov, medzi ktorými nájdeme aj dva z autorovej rodinnej histórie - odvlečenie otca na jar 1945 do pracovného tábora na Kaukaze a príbeh maminej židovskej kamarátky Ester, ktorú v roku 1942 odviezli zo Sabinova do koncentračného tábora. Autorom sa podarilo spochybniť ustálené hranice medzi fikciou a skutočnosťou a invenčným výtvarným spracovaním povýšiť knihu na artefakt. V obmedzenom náklade 600 výtlačkov v netradičnom knihárskom spracovaní je určená rovnako deťom, ako aj milovníkom krásnych kníh.
Poslední básnická sbírka českého básníka, esejisty, uměleckého publicisty a kulturního organizátora, jedné z nejvýznamnějších osobností poválečné české kultury. Přestože autor knihu nedokončil, sbírka má všechny vlastnosti svrchovaného literárního díla. Jemná a jímavá pozdní Jirousova poezie se zde skrývá pod pozměněným názvem skutečné slovenské vsi Uloža, kde se Magor scházel se svým slovenským přítelem, básníkem Erikem Jakubem Grochem. Knihu edičně připravil a poznámkou opatřil Martin Machovec.
Verše jednotlivých autorov sprevádzajú ilustrácie Jána Kudličku a grafický dizajn Pavla Chomu a táto výtvarná podoba knihy je rovnocennou a organickou súčasťou týchto sedemnásťslabičných básnických útvarov.
