Ján Jurišta Bücher

Dozrel čas na vyhodnotenie následkov jedného z najväčších prevratov v dejinách ľudstva.

Koordinácia v rámci Európskej únie je katastrofálna. Brusel nevie skoordinovať ani lety nad európskymi štátmi tak, aby navigácia bola o polovicu lacnejšia. V Rakúsku zaplatíte až o desať eur menej za nádrž benzínu než na Slovensku. Niektoré jogurty sú zdravé, v iných je toľko chémie, že vzniká z toho alergia na penicilín. Predstierané zosúlaďovanie nevedie k harmonickému rozvoju starého kontinentu, ale zachováva a prehlbuje rozdiely. Vo východnej Európe majú zamestnanci za tú istú prácu iba zlomkové mzdy v porovnaní so západnou časťou kontinentu, avšak ceny tovarov sú priblížne rovnaké. Priemerná mzda v západnej Európe je 1900 eur, v SR iba 620 eur. V sedemnástich európskych krajinách je daň z pridanej hodnoty na potraviny od 5 do 10 percent, ale v SR až 20%! Hypotekárne úvery sú na Slovensku viacnásobne drahšie než v iných európskych štátoch, pretože Európska únia ich úroveň nepredpisuje, ale stanovenie úrokovej miery v oblasti bývania ponecháva na súkromných bankách. Namiesto uplatňovania solidarity umožňuje diskrimináciu a vytváranie dvoch kategórií členských krajín.

Vládna moc rozdelila spoločnosť na bohatých a chudobných nie ekonomickou súťažou, ale poskytnutím výhod privatizátorom, ktorí prišli bezprácne a bez námahy k bývalému spoločnému majetku, a použitím diskriminácie voči väčšine, ktorá bola zbavená možnosti zasahovať do ekonomického procesu. Teraz tá istá vláda vyzýva chudobných a zbohatlíkov k zmiereniu. O nových vlastníkov fabrík a rôznych zariadení sa postarala pridelením bohatstva a jednoduchým občanom, ktorí majú africké platy a kupujú za európske ceny, vnucuje zásadu, že každý sa má postarať sám o seba. Vládne hnutie vymyslelo tak „novú logiku” na ospravedlnenie nedemokratického postupu. Ako sa môžu mladí ľudia postarať o svoje bývanie sami, keď sa byty nestavajú, a tých pár, čo sa postaví, má nedostupné ceny a oni zasa nízke príjmy? Ako sa ľudia majú starať o svoje zdravie, keď racionálna, zdravá výživa je luxusom a rehabilitačné strediská a kúpeľné zariadenia sú dostupné iba niektorým? Ako sa má starať o seba tých vyše trinásť percent nezamestnaných, ktorí majú len svoju pracovnú silu a nie je im umožnené ju použiť? Tomu chýba logika. Zodpovednosť každého za seba možno vyžadovať vtedy, keď spoločnosť vytvorí ekonomické podmienky rovnaké pre všetkých. Privatizácia je však rovnoprávnosťou naruby. Vydanie prvé