Ján Poničan Bücher

Divný Janko: Marcové vetry previevajú svet, srdcia sa trasú predtuchami: buriny, plno, bude treba plieť, sekerou, rýľom, motykami. V prachárňach tlčú pušný prach, po panských domoch straší strach...

Das 1804 erschienene und in Weimar - unter der Regie von Johann Wolfgang Goethe - uraufgeführte Blankvers-Drama 'Wilhelm Tell' war Friedrich Schillers letztes und lange Zeit erfolgreichstes Stück. Das Geschichtsdrama spielt um 1300 in der Schweiz und behandelt den Freiheitskampf der Urkantone. Der überzeugte Einzelkämpfer Wilhelm Tell wird - wider Willen, aber im eigenen Interesse - zum Tyrannenmörder, Volkshelden und Mitbegründer einen freien Gesellschaftsordnung. Als National- oder Freiheitsdrama erlebte Schillers 'Wilhelm Tell' eine bewegte Aufführungsgeschichte bis zum Verbot durch die Nationalsozialisten im Jahr 1941. Text in neuer Rechtschreibung. - Mit Anmerkungen von Josef Schmidt.

Výber z básnikovej tvorby reprezentuje najmä dva základné okruhy Poničanovho diela - spoločenský a intímny (poézia, próza a divadelné hry). Vybraný materiál je rozčlenený do štyroch častí: prvú vymedzujeme rokmi 1922-1932, druhú časť rokmi 1933-1938, v tretej časti sú ukážky tvorby z vojnových rokov a v poslednej štvrtej časti sú ukážky z tvorby rokov 1945-1972.

Výber z básnikovej tvorby reprezentuje najmä dva základné okruhy Poničanovho diela - spoločenský a intímny (poézia, próza a divadelné hry). Vybraný materiál je rozčlenený do štyroch častí: prvú vymedzujeme rokmi 1922-1932, druhú časť rokmi 1933-1938, v tretej časti sú ukážky tvorby z vojnových rokov a v poslednej štvrtej časti sú ukážky z tvorby rokov 1945-1972.

Prvý zväzok spomienok národného umelca Jána Poničana rozpráva o rokoch 1920-1938, teda o období spisovateľovho umeleckého formovania a dozrievania i o jeho občianskej ceste od búrliváckeho študentského radikalizmu k postaveniu tribúna pokrokových, komunistických spoločenských i umeleckých ideí. Poničanova kniha nám približuje autora aj ako človeka, nevyhýba sa ani intímnym sféram života, hovorí o láskach, priateľstvách, sympatiách a antipatiách, o každodenných existenčných problémoch, čím umožňuje čitateľovi pocítiť kolorit času, jeho atmosféru a autentickú konkrétnosť. Ale jadrom knihy je autorova cesta ako básnika a komunistického dejateľa.

Román z 13.storočia z čias tatárskeho vpádu do Uhorska. Jeho hrdinami sú potomkovia starého rodu z porazenej Veľkomoravskej ríše - Borislav z rodu Chrapkovcov so svojou sestrou Želou a mladý kovujský náčelník Ovlur so sestrami Éduou a Ivou. Osobitne pútavá je živá slovenská scenéria, nazretie do osudov Slovienov v uhorskom područí, kde vystupujú zoči voči hrôze, valiacej sa na Európu. V sýtych farbách je opísané Stredné Slovensko a jeho nepoddajný podpoliansky ľud.

Základem obsáhlého výboru lidových pověstí o slovenském zbojníkovi, jenž bojoval proti bezpráví a za sociální spravedlnost, je slovenský materiál, sebraný převážně v třicátých a padesátých letech tohoto století. Výbor začíná pověstmi o Jánošíkově mládí, pokračuje vyprávěním o jeho odchodu na zboj, vyprávěním o zbojnických činech, o rozličných vážných i žertovných zbojnických příhodách a končí pověstmi o tragickém ukončení hrdinova života a pověstmi vzpomínkového rázu. Knihu, obsahující přes 80 pověstí, uzavírá stručné vylíčení osudů historického Juraje Jánošíka.

Reprezentatívna knižná publikácia slovenskej modernistickej prózy medzivojnového obdobia. V jednom zväzku prináša prózy publikované v časopisoch Svojeť, Mladé Slovensko a i. , ako aj vydané knižne v dvadsiatych rokoch 20. storočia, niektoré s oneskorením. Vo viacerých prípadoch ide o verejnosti nedostupné či ťažko dostupné tituly. Antológia predstavuje syntézu toho najlepšieho, čo v moderne medzi rokmi 1920 1930 na Slovensku vzniklo. Zostavovateľ Michal Habaj okrem záverečnej štúdie Druhá moderna doplnil tento výber o komentáre a vysvetlivky k jednotlivým prózam a krátke portréty autorov: Janko Alexy, Tido J. Gašpar, Ján Hrušovský, Ivan Horváth, Gejza Vámoš, Ivan Minárik, Kvetoslav Urbanovič, Milan Thomka Mitrovský, Štefan Letz, Ján Poničan, Jarko Elen, Vlado Wagner, Ervín Holéczy a Imro Frits.