Milé deti, poznáte huby? Iste. Ja ich tiež poznám,skoro všetky. Aj po mene. Ich krstné meno i priezvisko. Lebo huby majú dve mená, nie jedno ako hociktoré psisko. Chodím si po lese a stretám ich. Jedovaté obchádzam, s tými si neradno začínať... Rozprávky: O maškrtnej princeznej, O černokňažníkovi, O dvanástich mesiačikoch, O vesmírnych hubároch, O šibaloch, čo okabátili samých seba. Prvé vydanie. Cena knihy v čase vydania: 17.- Kčs.
Peter Kľúčik Bücher
Bola jedna babka a tá mala capka. Figu borovú! Nijakého capka nemala. No mala rodinu: syna Ignáca, ktorý bol poštárom v neťalekom mestečku, nevestu Katarínku, najrýchlejšiu cyklistku na okolí, aj vnučku Lujzku – a títo všetci mali ešte niekoho. Koho? No predsa vnuka, syna a brata Ferička! Za každé huncúctvo ho ťahali za uši, až z nich zrazu mal veľké ušiská. Kto by také niečo chcel? Nikto! Aby sa ich zbavil, musel vyrásť, dorásť svoje uši, zažiť všelijaké veselé, ba aj trochu strelené a pojašené príhody, až sa z neho stal František s normálnymi ušami. A kto mu pri tom najväčšmi pomohol? Predsa babka, ktorá namiesto figy borovej mala a má svoju rodinu. Rozprávky: Rodinka, Vyťahané uši, Pierko, Narodeniny, Hodiny s kukučkou, Pomocníci, Vetrisko, Ušiská a ušká, Prosbička.
Dies ist Tolstois Version des Pinocchio, den er als kleiner Junge gelesen hatte, bevor er das Buch dann verlor. Immer wieder hat er anderen diese Geschichte erzählt, immer wieder anders. So ist sein „Burattino“ entstanden. Ein Kinderbuch der Weltliteratur, illustriert von Kanewsky, dem Vater der russischen Kinderbuchillustration.
Populárne príbehy sympatického hrdinu s detektívnymi schopnosťami a milým zmyslom pre humor. V tejto knihy si pán Tragáčik meria sily s Neviditeľnými, mocným medzinárodným gangom zaoberajúcim sa krádežami a pašovaním umeleckých diel a starožitností....
V románe Lepší ľudia si Peter Andruška zvolil tému, ktorá je v súčasnej slovenskej próze zriedkavá: sústredil sa v ňom na prácu okresného oddelenia Verejnej bezpečnosti v malom meste a ukázal, ako pod pokojným povrchom malomestského života môžu v ľuďoch narastať predstavy najrozličnejšieho druhu, vedúce až k zločinu. Práve v tých ľuďoch, čo sami seba pokladajú za lepšiu spoločnosť. Alkohol, úplatky, narkotiká, sexuálna uvoľnenosť a baženie po majetku u nich zohrávajú poprednú úlohu. Hlavný hrdina románu celým svojím ľudským profilom potvrdzuje, že autor nemal ambície napísať detektívku. Jakub Kalas, niekdajší okrskár, ktorého choroba predčasne vyradila z pracovného prostredia, vracia sa do rodičovského domu a vo svojom priam pustovníckom živote zápasí s prirodzenou ľudskou túžbou po práci a uplatnení. Román Lepší ľudia bol r. 1981 odmenený 1. cenou v literárnej súťaži, ktorú vypísalo Federálne ministerstvo vnútra v spolupráci so Zväzom československých spisovateľov k 35. výročiu vzniku ZNB.
Zoo-logická záhrada je zbierka satirických bájok vo veršoch. V Petiškovom prípade, i keď siaha až k antickej tradícii uvedeného žánru, ide v podstate o moderné bájky, ktoré sú zamerané na dnešný život. Zrkadlia sa v nich skúsenosti súčasnej spoločnosti, chyby a svojvôľa jednotlivcov a ich morálno-charakterové nedostatky, ako sú karierizmus, pätolizačstvo, faloš a pretvárka, nadutá hlúposť a podobne. Autor sa „usmieva“ objavovaním podobností medzi správaním zvierat a ľudí. Vie znázorniť groteskné situácie, ktoré však nie sú samoúčelné. Z hľadiska tvaru používa bohatý register postupov a strofických foriem.
