Ivan Izakovič Reihenfolge der Bücher (Chronologisch)

Iwanow, begabt und nach einem Studium in Moskau einst mit reformerischen Ideen auf sein Landgut zurückgekehrt, ist mit fünfunddreißig Jahren erschöpft, kraftlos, schwermütig. Seine liberalen Ideale hat er längst aufgegeben, mit den Anforderungen des Lebens kommt er nicht zurecht. Er macht Schulden, betrügt seine schwerkranke Frau und flüchtet sich schließlich in Selbsthass, Depression und Freitod. Tschechows zweimal umgearbeitetes und in der hier vorliegenden dritten Fassung 1889 uraufgeführtes tragisch-komisches Stück ist die psychologische Studie eines Menschen, der vor der Zukunft kapituliert.

Príbeh nezvyčajnej transplantácie obličky odohráva sa na prelome rokov 1952/53 v Paríži, tak ako ho zaznamenal mladý slovenský novinár, emigrant. Po rokoch sa vracia k okolnostiam nedokončenej práce na cykle článkov, v ktorých chcel zachytiť priebeh unikátnej transplantácie a zároveň poodhaliť zákulisie parížskeho lekárskeho a novinárskeho sveta. Próza má dynamický dej. S napätím sledujeme dramatický boj francúzskych lekárov s vlastnou neskúsenosťou, s bariérou imunitnej odpovede, i bolestný zápas mladého organizmu o prežitie. Transplantácie boli a sú nielen lekárskym, ale i právnym a etickým problémom. Za pokrok sa platí obeťami i omylmi. Má právo uznávaný lekár využiť nezvratné odhodlanie matky–darkyne, ktorá súhlasí so všetkým v nádeji, že zachráni život jediného syna? A čo etika novinára? Pokiaľ môže zájsť v honbe za senzáciou, vo vidine presadiť sa vo svojej brandži? Bol pokus o nápravu tragickej chyby márny?

Výber z poviedkovej a novelistickej tvorby ruského symbolistu je tématicky a žánrovo pestrým literárnym dielom. Pozostáva z troch cyklov: O dávnej minulosti, O smutnej prítomnosti a O možnej budúcnosti.

Životný príbeh biskupa Bartolomého de Las Casas, nazývaného Ochranca Indiánov, a kráľa Karola V., zakladateľa španielskej línie Habsburgovcov, je originálnou historickou freskou nášho sveta v 16. storočí, storočí veľkých zmien a veľkých mien. Tomuto storočiu vtlačili výraznú pečať také osobnosti ako Michelangelo, Luther, Kopernik či Las Casas. O tomto veľkom Španielovi na Slovensku veľa nevieme, hoci sa výrazne zapísal do histórie ľudstva ako výnimočný človek. Obyčajného konkistadora, plantážnika a neskôr mnícha povýšil kráľ na biskupa, a ten sa stal najvytrvalejším a najneohrozenejším obhajcom práv pôvodných obyvateľov Ameriky. Jeho svetoznáma Krátka správa o pustošení a vyľudnení Nového sveta, dodnes neprístupná slovenskému čitateľovi, je otrasnou výpoveďou o ukrutnostiach páchaných na Indiánoch a svedectvom boja jej autora proti nespravodlivým vojnám, protestom proti šíreniu kresťanstva násilím. Autor zrekonštruoval biskupove životné peripetie cez prizmu zložitého vzťahu ku kráľovi, rozšírené o mnohé zaujímavosti z objavenia Ameriky, dobývania Yucatanu, rozprávanie o tajomnej civilizácii Mayov, ako aj o dramatickej dišpute vo Valladolide, pri ktorej v prítomnosti Karola V. obhájil Las Casas tézu, že Indiáni sú ľudské bytosti a majú právo na dôstojný život, a to všetko doplnené o fakty, ktoré dejepisci zvyčajne nespomínajú.

Budeme svedkami agónie posledného panovníka Inkov Tahuantinsuyu, opojenia z moci a bohatstva, ako i ďalších udalostí, ktoré zmenili dejiny juhoamerického kontinentu. Ako je možné, že si hŕstka dobrodruhov dokázala podmaniť takú obrovskú ríšu? Autor románu nám ponúka odpoveď v hľadaní pravdy života v pravde dejín. Pomáha si znalosťami z dlhodobého štúdia dobových prameňov i putovaním po stopách svojich hrdinov.

Tragédia posledného ruského cára Historická próza nadväzujúca na autorov román Rasputin a cárovná. Dej sa odohráva abdikáciou cára Mikuláša II. a vrcholí krvavou masakrou celej cárskej rodiny v pivnici jekaterinburského domu. V románe sú fakty, ktoré doteraz neboli publikované.

Atahualpa, posledný Inka tvorí poslednú časť voľnej trilógie Ivana Izakoviča, v ktorej originálnym spôsobom zachycuje dramatický vpád Španielov na americký kontinent a ich kruté boje s Maymi, Aztékmi a Inkami.

Kniha Geniálny diletant zachytáva život a dielo Modesta Petroviča Musorgského, vari najznámejšieho predstaviteľa tzv. Mocnej hŕstky, skupiny mladých hudobných skladateľov z druhej polovice 19. storočia, do ktorej okrem neho patrili takí umelci ako Balakirev, Rimskij-Korsakov, Borodin či Cézar Kiuj. Práve Musorgskij svojím Borisom Godunovom urobil prelom vo vývine ruskej, ba vari aj svetovej opery tým, že našiel hudobný výraz tak pre závažnú, umelecky i historicky významnú tému, ako aj pre hovorovú ľudovú reč. Prirodzene, jeho dielo našlo nadšených obdivovateľov, ale aj zúrivých odporcov, dosť mocných, aby skladateľovi mohli strpčiť život a podlomiť jeho ďalšie tvorivé výboje.

Hneď prvý dialóg románu Tenorista uvádza čitateľa do neveľmi známeho, no tým príťažlivejšieho divadelného zákulisia a zároveň mu predstavuje menej sympatickú stránku tohto prostredia. Keď zbožňovaní miláčikovia publika zídu zo scény, stávajú sa obyčajnými ľuďmi, zavše aj precitlivenými či márnomyseľnými. Platí to najmä o hlavnom hrdinovi — nadanom tenoristovi Borisovi Selickom. Uvedomuje si svoj mimoriadny talent a má pocit, že ako umelec môže od života očakávať viac než obyčajný smrteľník. Vo vzťahu k obetavej manželke sa prejavuje ako nechápavý, sebecký a netolerantný partner, schopný bezohľadne sa zahrávať s citmi iných. Až neskôr vysvitá, aké okolnosti mali vplyv na formovanie jeho osobnosti. Na druhej strane však Boris vie byť štedrý, nezištný, veľkorysý. Keď ide o to, aby podal vrcholný umelecký výkon, vie vypäť všetky sily a nijako sa nešetrí. Nevidí len vlastný talent, má schopnosť neomylne ho rozpoznať aj u iných a neváha urobiť čokoľvek, aby pomohol nadanému človeku uplatniť sa. Angažmán v moskovskom Veľkom divadle je dôstojným vyvrcholením jeho kariéry a prejavom zaslúženého ocenenia jeho vokálneho majstrovstva.

Celá knižka Lámanie ľadov je spojená myšlienkou o potrebe ľudského porozumenia, presvedčením o vnútornej sile človeka prekonávať ťažkosti a vierou aj dôverou v rozvinutú kultúrnu osobnosť v celých dejinách ľudskej spoločnosti.

Piotr Iľjič Čajkovskij...Už pri vyslovení mena tohto velikána ruskej a svetovej hudby nemožno si nespomenúť na nesmrteľné tóny jeho opier, baletov, symfónií a kvartet. Jeho tvorba je známa po celom svete, jeho neľahký život už menej. Hneval sa na tých, čo chceli nazrieť do jeho súkromia a písať o ňom , nepripustil verejne myšlienku, že by on, tvorca Eugena Onegina, Pikovej dámy, Labutieho jazera či Štvrtej symfónie, mohol byť nešťastným človekom. A predsa... Zásluhou Ivana Izakoviča ožíva pred nami starý Votkinsk, skladateľovo rodisko, Petrohrad, mesto jeho mladosti a štúdií, Moskva, scéna jeho prvých úspechov i sklamaní, Paríž, Florencia, Viedeň, Praha, Cambridge, Klin, New York a ďalšie mestá, svedkovia jeho triumfov, trpkých porážok, nepochopenia, túžby po osobnom šťastí, ktoré nepoznal a po svetskej sláve, ktorej sa dočkal.

Kniha Posledný Azték alebo chvála archeológie (1981) je umelecký cestopis z autorovej cesty do Mexika.

Hudba, Leningrad, láska - to sú tri základné témy románu Fontány. Krásy mesta na Neve a nečakaný cit k mladej leningradskej tlmočníčke Táni inšpirujú štyridsaťročného slovenského hudobného skladateľa k vytvoreniu symfonickej skladby Fontány, v ktorej chce hudobnou rečou vyjadriť lásku aobdiv k hrdinskému Leningradu a jeho obyvateľom, i k tej Leningradčanke, ktorá sa mu zrazu stala nezvyčajne blízkou. Spolu s ňou blúdi po zákutiach mesta, cestujú spolu aj na Sibír, unášajú sa krásou historických pamiatok, umeleckých diel i sibírskej prírody. Láska, ktorá sa medzi nimi zrodí sa naplniť nemôže, ale podmieni vznik umeleckého diela, v ktorom zaznie večná ľudská túžba po šťastí a kráse...

Sci-fi román o výprave piatich ľudí do kozmu. Zároveň je to aj výprava do vnútra ľudí, uväznených na dlhé mesiace v medziplanetárnej lodi..

Kniha rozprávajúca historický príbeh o tajomnej a záhadnej postave sedliaka, mystika Grigorija Rasputina, ktorý sa objavil na dvore posledného ruského cára Mikuláša a vďaka pomoci s komplikovaným zdravotným stavom nevyliečiteľne chorého následníka trónu získal na dvore a hlavne u cisárovnej obrovský vplyv... 1. vydanie.

V senáte starého Ríma stála stáročia socha bohyne Víťazstva. Rímski senátori pri jej oltári prisahali, že budú zachovávať zákony impéria. Ale roku 394 ju na príkaz cisára Gratiana odstránili ako pohanskú modlu. Tento čin sa stal symbolom zániku antického Ríma a východiskom historického románu Valerija Briusova. Autor zaujme čitateľov pútavým opisom starorímskych čias, životným príbehom hlavného hrdinu, ktorý sa zaľúbi do prekrásnej manželky senátora. Neskúsený, citlivý Junius neskoro pochopí, že je v Hesperiných rukách iba nástrojom. Žena, ktorú nazýval bohyňou, je podlá bytosť - ide za svojím cieľom cez mŕtvoly. Vzdáva sa viery otcov, len aby sa dostala na trón. V knihe defiluje história rozpadu veľkej ríše cez osudy ľudí, cez opis ľudských vášní, krásy i nerestí, v scénach v palácoch, nevestincoch, v orgiách príslušníkov tajnej sekty.