Jozef Bžoch Bücher

Zbierka kritík a esejí publikovaných v rokoch 2006 - 2010.

Pamäte Giacoma Casanovu, prvý zväzok. Obsahuje tri časti: Tri panny; Grécka otrokyňa; Zvedená grófka V troch dieloch prvého zväzku Pamätí, kteoré slovenským čitatelom předkládáme ako reedíciu, nás auto oboznamuje s prvými krokmi v svojom živote, s detsvom, štúdiom, s radosťami a ťažkosťami v cirkevnej a vojenske službe. Jadrom celého rozprávania je však citovový, či skor lúbostný život, najrozličnejšie dobrodužstvá s mladými dievčatami i so skúsenými ženami: Casanova svoje erotické zážitky nijako necenzuruje a neuhládza, je dosledný vo svoje zásade nielen dosiahnuť čo najväčšie rozkoše, ale o nich aj otvorene písať. Pokial ide o ženy, neraz vela riskuje a vydáva sa napospas všetkým nebezpečnstvám.

Hildesheimers Mozart ist nicht das Buch eines Musikologen, es ist keine Biographie, in welchem Sinne auch immer, es ist das Buch eines Schriftstellers und Künstlers, der dem kreativen Prozeß der Kunst um einiges nähersteht, der, geschult durch Psychoanalyse, versucht, den Prozessen des Schöpferischen auf den Grund zu kommen, der aber nicht dem Fehler verfällt, sich der eigenen Seele als Maßstab für die seines Helden zu bedienen.

Kritické reflexie o aktuálnej knižnej produkcii na Slovensku v poslednom desaťročí minulého storočia, vnímavé hodnotenia stavu literatúry a kultúry.

Predstavujeme Vám západonemeckého Švejka. Hoci — stop! Nie Švejka! Pre Martina Bispamcka by to bolo príliš čestné zrovnanie a Švejk by sa právom mohol cítiť smrtelne urazený, keby sme ho chceli postaviť do jedného radu s týmto kreténom, príslušníkom západonemeckého Bundeswehru. Veď vlastne tito ľudia nemajú nič, ale zhola nič spoločného. Švejk, — naivný, ale zásadný odporca vojny, bojovník práve proti takým, akým je Martin Bispamcke, slávychtivým, tupým, ješitným, nemysliacim žoldnierom, ktorí už v c. k. ríši šli a na Západe idú doteraz do armády iba preto, že sa už nikde inde uplatniť nemôžu; Švejk, — úprimný, krásny človek — a Martin Bispamcke — nie, to nie za žiadnu cenu. Skôr poručík Dub! Áno, práve poručík Dub, ktorý po obrovskom krachu c. k. armády presedlal k Hitlerovi a po ďalšom, ešte mohutnejšom krachu znovu začína šarapatiť — v Bundeswehri. Teraz je, pravda, ešte nie poručíkom, iba obyčajným dobrovoľníkom, neskôr poddôstojníkom, ale — nebyť pre neho nešťastnej náhody — určite by sa poručíkom a nie iba poručíkom bol stal, lebo mal preto všetky potrebné „predpoklady“. Tank „priateľov“ američanov urobil koniec jeho ambíciám, a Dub — Martin Bispamcke — hoci s ľútosťou, predsa musí nádejnú kariéru zanechať. Martin Bispamcke odišiel, ale koľko podobných ich tam, na nešťastie západonemeckého ľudu zostalo. A nie každého môže odstaviť „spriatelený“ americký tank. A tí, ktorí zostali, vyhrážajú, rinčia zbraňami...