Živou ulicou väčšieho vidieckeho mesta drobným krôčkom kráča staručká pani. Jej útla postava je už nahrbená; hlava napred naklonená, ale jej chôdza je rezká a rýchla. Jej bledá, jemná tvár oživená je starostlivým a milým, troška akoby smiešnym úsmevom. Sú mnohí, ktorí tvrdia, že dobrí ľudia sú často smiešni; čo je na tom pravdivého, ponecháme iným k rozjímaniu.
Klasika zo Zlatého fondu SME.
Digitalizovaná povídka z publikace: Terézia Vansová. Rozsobášení a iná próza. L. Mazáč. Praha 1930. 156 s.
Dej poviedky sa dotýka citového rozpoloženia Julinky, ktorá sa pripravuje na svoj prvý ples. Napriek jednoduchému oblečeniu sa stáva stredobodom pozornosti mládencov. Snahou T. Vansovej bolo uchovať presné záznamy o tom, ako sa začiatkom 19. storočia dievčatá pripravovali na ples. Snažila sa čo najpresnejšie zachytiť každú drobnosť odevu, reči ľudí a ich správania, názorov a zmýšľania.
Digitalizovaný výňatek z publikace: Terézia Vansová. Julinkin prvý bál. Mladé letá. Bratislava 1977. 147 s. Dr. Margita Valehrachová-Matulayová zostavila výber, upravila text a napísala doslov, poznámky a slovník.
Jedna z kratších próz Terézie Vansovej. Zachytáva takmer etnograficky verne oblečenie, bývanie, stolovanie dedinskej inteligencie konca 19. storočia. Milka žije už päť rokov na Spiši a pracuje v klobúkovom salóne u „fräulein Relly“. Našetrila si slušnú sumu peňazí a premýšľa nad svojou budúcnosťou: vydať sa alebo sa stať „mašamódkou“?
Klasika zo Zlatého fondu SME.
Digitalizovaný výbor z publikace: Terézia Vansová. Julinkin prvý bál. Mladé letá. Bratislava 1977. 147 s. Dr. Margita Valehrachová-Matulayová zostavila výber, upravila text a napísala doslov, poznámky a slovník. Dagmar Toholová, technická redaktorka.
Hoci jej meno dôverne poznáme zo školských čítaniek či dievčenských románov, široko známa je najkonvenčnejšia časť jej tvorby. Preto sme sa začítali do ďalších diel a pripravili sme výber z textov, ktoré nás najväčšmi zaujali, prekvapili, podnietili (neraz aj popudili) ako dobové svedectvo sociokultúrnej situácie žien i životnej a autorskej situácie tejto konkrétnej ženy a autorky v „lone“ konštituujúceho sa národa.
Kuchárska kniha obsahuje vyše deväťsto osvedčených a vyzkúsených predpisov, ktoré zodpovedajú požiadavkám jednoduchej i meštianskej kuchyne. Táto kniha vyšla podľa vydania v Liptovskom sv. Mikuláši z roku 1925 a je to originálna umelecká ručná knihárska práca.
Tak ako majú svoju nezameniteľnú chuť a vôňu tradičné jedlá, má svoj pôvab aj náš materinský jazyk spred desaťročí, ktoré možno prirovnať k dĺžke ľudského života. Mnohé jedlá z čias našich dedinských aj mestských prastarých materí sú bežné aj dnes, no písomná podoba vtedajšej slovenčiny už patrí iba minulosti. Vychutnajte si ju teda spolu s jedla prostredníctvom tejto knihy. Pri niektorých slovách vám možno neostane nič iné, len sa popýtať o výklad nejakej starkej alebo sa budete musieť (alebo chcieť) pohrabať v nárečovom slovníku.
S osobitnou dychtivosťou čítavala Vansová v denných novinách zvesti zo sveta a tieto údaje neraz zužitkovala i pre svoju novelistickú tvorbu. A stále žila v nej túžba poznať svet, rozhľadieť sa v nových pomeroch, navštevovať nové kraje a vzrušovať sa novými udalosťami… S akou citovou rozradostenosťou púšťala sa Vansová na cesty a aké dojmy si z nich prinášala, najvýrečnejšie ukazuje cestopis Pani Georgiadesová na cestách. Vansovej cestopisy majú veľkú kultúrno-historickú dôležitosť. Osvetľujú mnoho z problematiky nášho národného života na konci predošlého storočia a zasväcujú do náhod i zmýšľania slovenskej spoločnosti oných čias. V Pani Georgiadesovej na cestách sa Vansová úprimne a bez pózy vyspovedala zo svojich osobných záľub i zo svojej národnej viery, cestopis si dlho zachová svoj význam i ako dobový dokument. Vansovej šlo v novelách a poviedkach predovšetkým o pravdu, o zobrazenie skutočnosti, v akých sa žilo v jej rodičovskom dome a potom o zobrazenie spoločenských a školských pomerov v druhej polovici minulého storočia. Pestrá mozaika údajov. Poznávaš z nej ľudí a pomery. Vansová ťa uvádza do útulných izieb svojho rodičovského domu, oboznamuje so susedmi a hosťami, ktorí chodievali na faru, ale všíma si najmä deti. V zložení fabuly majú zväčša úlohu vyrovnávať životné rozpory, no temer do výsadného postavenia sa dostanú až v kresbách z fary a zo školy.
Skutočný príbeh siroty Violy, ktorá získa lásku bohatého mládenca, aj dôkaz neviny svojho otca. Tento sentimentálny a napínavý román, kde láska zvíťazí nad prekážkami, je zároveň prvým slovenským románom napísaným ženskou autorkou. Pre mnohé čitateľky bol prvou prečítanou knihou v materinskom jazyku.
