Jozef Miloslav Hurban Reihenfolge der Bücher

Jozef Miroslav Hurban bol asi najpovolanejší na napísanie Štúrovho životopisu. Bol jeho priateľ a v mnohých veciach najbližší spolupracovník a disponoval aj odbornými schopnosťami. Dlhé roky zbieral a spracovával materiál, dospel až po rok 1848. Životopis uverejňoval až na sklonku života na pokračovanie v Slovenských pohľadoch. Rozpomienky sa organicky viažu k materiálu, súvisiacemu so životopisom Ľudovíta Štúra, preto sú súčasťou publikácie, ktorej podstatnú časť tvorí Hurbanovo vylíčenie Štúrovho života.

Zámerom zostavovateľa Reného Bílika je ukázať J. M. Hurbana ako kľúčového príslušníka pragmatického krídla generácie slovenských romantikov. S týmto cieľom prezentuje výber najmä prozaické práce napísané v historickom žánri, zakladajúce jeho mýticko-pragmatickú líniu v slovenskej literatúre a Hurbanove prózy – „obrazy“ zo „súčasnosti“ ako potvrdenie autorovho pragmatického gesta a autorovej koncepcie dejín. Články sú volené tak, aby sa v nich odkryli autorove názory na romantickú estetiku, na jeho pragmatické (osvetové) chápanie funkcií literatúry, ale aj na povstanie v r. 1848/49 a na osobnosť Ľ. Štúra. Reakcie na Hurbanovo dielo sú komplementom k (auto)portrétu vytvorenému vlastnými textami.

Cesta Slováka k slovanským bratom na Morave a v Čechách, Svadba kráľa veľkomoravského, Svätoplukovci, Prítomnosť a obrazy zo života tatranského, Prechádzka po považskom svete, Olejkár, Korytnické poháriky, Divadlo duchov nad Tatrami, Od Silvestra do Troch kráľov, Slovenskí žiaci, Zrínsky naSihoti. Zostavila, textologicky upravila, poznámky a vysvetlivky spracovala Viera Bosáková. Úvodnú esej "Slová, ktoré pripravovali čin" napísal Július Noge.

Slovensko a jeho život literárny, životopisy, Články, Denník. Zostavila a chronológiu autorovho života a diela napísala Viera Bosáková; textologicky upravil a poznámky spracoval Rudolf Chmel.

Menej známa práca Slovenskí žiaci je literárnym dokumentom revolučnej činnosti Štúrovcov roku 1848. Zachovala sa v nej viacfarebná paleta tohto zložitého obdobia, ktorá cez súdobé historické procesy umožňuje hlbšie preniknúť do zložitej osobnosti J.M.Hurbana a spätne zas jeho prostredníctvom vidieť udalosti a autorove postoje k nim. Historický román Gottšalk je o christianizácii slovanského kmeňa Bodricov v 11. storočí. Základným problémom románu je rozpor medzi ideami, ktoré v tých časoch predstavovalo kresťanstvo a ich konkrétnou realizáciou. Zrínsky na Sihoti reprezentuje z množstva Hurbanových príležitostných básní najrozsiahlejšiu skladbu, ktorou autor nadviazal na literárne tradície a oslávil známu historickú postavu z protitureckého odboja.

Svadba kráľa veľkomoravského je prvým z troch pripravovaných zväzkov, ktoré azda uľahčia prístup k Hurbanovmu beletristickému dielu a poskytnú predstavu o vývine a hĺbke autorovej prozaickej tvorby. Chronologické zaznamenanie autorovho myšlienkového pochodu a umeleckého stvárnenia života umožňuje čitateľovi spoznať zápasy o zrod našich dejín. Otec národa sa podujal kriesiť slovenský život. Tomuto zámeru podrobil aj výber historických faktov, ktoré vo vlastnej interpretácii pospriadal romantickými zápletkami. Hurban pri kresbe obrazu nešetrí farbami, vlasteneckými očami a mysľou zobrazuje tuhé bitky, víťazstvá, ľúbostné očarenie, radosti aj žiale, rozkvet a zánik Veľkej Moravy.

Hurbanov Olejkár, "povesť z počiatku 14. storočia" - ako svoju beletristickú prácu označuje sám autor - je typickou prózou pre náš literárny romantizmus a zároveň i naše národné hnutie v predminulom storočí. Hurban uplatnil v Olejkárovi názory svojej generácie a vykreslil uhorského oligarchuMatúša Čáka ako predstaviteľa slovenskej svojbytnnosti, národného panovníka. Zidealizovaný Matúš je tu vlastne tlmočníkom politicko-národného úsilia Štúrovej školy. V tôni tohto velikána zosnoval autor napínavú a romantickými zápletkami presýtenú fabulu, ktorú zaplnil postavami s tajomnými a nešťastnými osudmi.