Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen

Autorka čitateľov vťahuje do svojho sveta, ktorý sa hemží ľuďmi. Nezabudne spomenúť svojho manžela Ľuba, deti, nevestu, zaťov, strýkov, tety, babičky, kamarátky a kamarátov. A zo zozbieraných fejtónov odrazu znie veselá vrava. Trapasy, tie najrozpačitejšie situácie, ale ja smutné prehry dokáže nečakane vypointovať tak, že čitateľa zakaždým prepadne uvoľnený smiech.